Jeho vrcholným dielom je Dekameron.

Dekameron
100 noviel, ktoré si rozpráva počas 10 dní 10 mladých ľudí na florentskom vidieku, kam sa uchýlili pred vyčíňaním moru. Látku čerpal z antických, orientálnych ale aj vtedajších zdrojov a udalostí. Príbehy sú zväčša veselé, zakončené mravným ponaučením, vyjadreným vo skvelých pointách. Dekameron je klasické dielo renesančnej literatúry, Boccaccio v ňom odhaľoval falošnú cnosť a do popredia postavil lásku v jej konkrétnej prirodzenej forme. Žena sa stala ideálom ľudským, nie božským.

Deň prvý-Príbeh tretí
Príbeh pojednáva o babylonskom sultánovi, ktorý viedol vojny proti saracénskému a kresťanskému kráľovi, načo prišiel o všetok svoj majetok. Potreboval peniaze a spomenul si na Melchiseda. Ten však bol lakomý. Ľstivo sa ho teda spýtal na to, ktorú vieru považuje za pravú. Melchised ho prekukol a porozprával mu príbeh o kráľovi a troch synoch. Ten, ktorému dá kráľ pred svojou smrťou prsteň sa stane jeho nástupcom. Kráľ mal však synov rovnako rád, tak dal vyrobiť ďalšie dva prstene. Keď umrel, synovia sa začali hádať, ktorý z nich má právo na trón. Melchised Saladinovi naznačil, že rovnaké je to aj s vierami. Saladin zistil, že Melchised múdry, a povedal mu pravdu. Melchised ochotne Saladinovi požičal.

Deň štvrtý-Príbeh druhý
Je to príbeh o jednom rodákovi z Imoly, ktorý sa doma nerestným životom a podvodmi znemožnil a radšej odišiel. Dostal sa do Benátok, stal sa františkánskym mníchom a kňazom (frate Alberto). Ľudia ho považovali za zbožného človeka, no stalo sa, že sa mu zapáčila jedna žena (Lisetta) a nahovoril jej, že sa do nej zaľúbil archaniel Gabriel, a že ju chce prísť v noci navštíviť. Navštívil ju však sám a napokon s tým pokračoval. Žena sa tým pochválila priateľke a tá to rozkričala do celých Benátok. Takto sa to dostalo k Lisettiným švagrom, ktorý sa rozhodli ho vysliediť, čo sa im aj podarilo, lenže Alberto vyskočil z okna, samozrejme nahý. Dostal sa do domu istého muža, ktorý sa však dozvedel, kto je a čo sa stalo, vydiera ho a napokon zradí a verejne poníži, z čoho sa Alberto nespamätá do konca života.

Frate Alberto
Používa ľudový jazyk, ale jeho štylistické prostriedky nie sú čisto ľudové. Jeho próza je vyškolená na antických vzoroch a pravidlách stredovekej rétoriky. Strieda sa u neho vznešený jazyk s hovorovým, ten len v priamej reči a v momentoch, keď dej alebo rozprávanie naberá spád.
Tempo rozprávania tiež spomaľuje a zrýchľuje podľa potreby a využíva rytmicko-melodické prostriedky.
Vyrozprávaním minulosti hlavného hrdinu odôvodnil jeho následné správanie a konanie.