Orgonova žena Elmíra sa snaží Tartuffa prehovoriť, aby si nebral Marianu za ženu. Tartuffe jej však padne k nohám a bez ostychu jej vyzná lásku. Damis, Marianin brat sa slovne vrhne na Tartuffa. V tejto chvíli prichádza na scénu Orgon a Damisa vyhodí z domu. Aby si Tartuffa udobril prepíše na neho svoj dom. Elmíra prehovorila Orgona, aby sa schoval za stôl a počúval. Dala si zavolať Tartuffa a keď prišiel začala ho zvádzať. Najprv Tartuffe hral dotknutého, ale čím ďalej sa viac rozpaľoval. Orgon vyskočil spod stola a vyhodil Tartuffa z domu. Pozabudol však na to, že dom je prepísaný na Tartuffa. A k tomu ešte sa mu predtým zveril, že má nejakú kazetu s listinami od svojho, kráľom stíhaného priateľ. Tartuffe teda nabehol ku kráľovi žalovať. Kráľ našťastie vedel čo je Tartuffe zač, nechal ho zatknúť a Orgonovi vrátil dom. A čo listiny? Cit.: „Kráľ, čo nám vládne, iba lumpom dáva putá. Jeho zrak neúprosne do sŕdc preniká, neoklame ho zbožný výzor vinníka.“

Pokrytec
Moliér omnoho menej typizoval a farbistejšie ponímal skutočnosť ako väčšina moralistov jeho storočia. Postavy staval individuálne často v rozpore z ich dovtedajším typom, či už po fyzickej alebo psychickej stránke. Predsa však patrí k moralistom, lebo na jeho individualizovanej realite mu záleží len kvôli jej komickosti a tá je totožná s úchylkou od toho, čo je priemerné a bežné, teda človek, ktorého treba brať vážne, by bol aj pre neho typický.
Boli mu vyčítané fraškovité scény v spoločenských komédiách. Moliér sa totiž nezriekol účinku, ktorý mu dalo k dispozícii jeho suverénne ovládanie techniky frašky. Métou a pýchou francúzskej scény bolo rozosmiať vzdelané obecenstvo bez použitia smiešnych postáv. Tejto štýlovej roviny sa Moliér nedržal dokonca ani v tragédiách, čo bolo v tej dobe poburujúce, pretože tragické postavy a delenie štýlov boli v tejto dobe ešte vyhranenejšie ako v antike. Nízke sa nesmelo dotknúť ani len tragédie, nie to tragickej postavy. Spoločenskej komédií bol určený stredný štýl, Moliér však do neho miešal aj nízky.
Jeho dielo však dosahovalo najväčšej možnej miery realizmu, ktorú doba klasickej francúzskej literatúry ešte dokázala zniesť.
Karikoval osoby zo vzdelanej spoločnosti, ale nepozná ľud, a keď sa objaví tak len preto aby zdieľal problémy panstva ako v antike.
Molier takmer vôbec vo svojich dielach neopisoval súdobé politické udalosti. Bolo to niečo nemiestne hovoriť o tom.