Taktiež povolania postáv a ich ekonomika je tiež sotva niekde opísaná, to sa radilo len do kategórie grotesknosti.

V tragédii nastupuje motív neobmedzenej kráľovskej moci (vychádza z vtedajšej politickej situácie - Ľudovít XIV - absolutizmus), znakom tragické postavy je telesná bezúhonnosť, reč je štylizovaná a vznešená o nízkom sa ani nehovorí, vracia sa antická jednota času miesta a deja.


16. PRERUŠENÁ VEČERA

MANON LESCAUT

abbé Antoine-Fraçois Prévost d’Exiles (1697 – 1763) francúzsky spisovateľ. Po štúdiách u jezuitov vstúpil do ich rehole, neskôr šiel k vojsku. Prešiel k benediktínom, keď mu odmietli prechod do clunyjskej rehole, tak ušiel do Holandska, neskôr do Anglicka, kde začal písať. Diela: Manon Lescaut, História pána, Dekan, Príbeh modernej grékyne.

Manon Lescaut
Dej začína v Amiens, kde sa des Grieux lúčí s Tibergem, svojim duchovným, a jeho učiteľom teológie. Des Grieux si je naprosto istý svojou duchovnou kariérou, ale Tiberge ho navádza, že existuje i iná možnosť. Stretne Manon, ktorá má vstúpiť do kláštora a na prvý pohľad sa zamiluje. Hneď druhý deň ráno spolu utečú. Manon sa zoznámi s Duvalem parížskym komisárom. V Paríži sa ocitnú v ťažkostiach, Manon sa rozhodne prijať dary od Duvala des Grieux je zdesený, že Manon je ochotná byť neverná - Tiberge ich zoznámi s Duvalovým synom, ktorý ich má zachrániť zo spárov otca, lenže Tiberge vie, že se syn Manon pokúsi zviesť. Manon neodolá - des Grieux je zdesený. Duvalov syn je prepadnutý, Duval sa vracia s políciou a zatknú Manon a je poslaná do vyhnanstva do Ameriky - des Grieux cestuje s ňou, Tiberge tiež, ale tajne, podpláca stráže, aby im uľahčovali cestu. Manon v prístavnej krčme umiera, des Grieux - obviňuje Tiberge z hriechu. Prerušená večera
V tomto diele nie je ani stopy po prísnom delení štýlov. Do deja sú zapletené osoby všetkých stavov, dobové kultúrne obrázky, ekonomika a veľa ostatných prvkov, ktoré boli v predošlej dobe nemysliteľné.
Takisto radikálne je miešanie všedného realizmu s príbehom, ktorý je podaný tragicky. Čo sa morálky týka, sú to postavy poňaté tragicky, ktoré upadnú do sféry zla. Ani vtedy však neprestávajú mať ušľachtilé spôsoby, dokonca vyslovujú aj moralistické úvahy a to všetko autor myslí vážne. Prévost z nich chce za každú cenu urobiť hrdinov, ktorí sú v podstate dobrí a tým ich odlíšiť od obyčajných zlosynov. No v ich triviálnej skazenosti nie je ani štipka dôstojnosti.
Reč naberá tón comédie larmoyante, ktorá vtedy prišla do módy. Triviálnej neresti odpovedá nemenej triviálna cnosť a to všetko sa sústreďuje na sexuálny život. Potešenie, ktoré chce autor poskytnúť čitateľovi opisom skazenosti milencov, je v skutočnosti sexuálnym dráždením, ktoré sa neustále interpretuje v citovej a moralistickej sfére a citové vznety sa zneužívajú k produkovaniu sentimentálnej morálky.