Rastúce mestská spoločnosť, stabilita politických a ekonomických pomerov pravidelný chod a bezpečie života s tým súvisiaci nedostatok politických a hospodárskych starostí u mládeže z týchto vrstiev, to všetko podporovalo vznik morálnych a estetických foriem v 18. st.
Tento štýl sa dá definovať ako špecifický stredný v ktorom sa miesi realizmus s vážnosťou. Toto miešanie je pôvabné, ale obidva prvky sú hravo povrchné. Realistické obrazy sú živé a pestré, nechýba ani opis nízkych nerestí, ale jazyk si stále zachováva roztomilosť a nie je tu ani stopy po problematike. Chýba tu prvok kreaturálnosti, v stredoveku tak dôležitý, je to skôr hladko a koketne elegantné, no príbeh aj popis sú mimo akejkoľvek existenčnej hĺbky. Sociálne prostredie je dané rámcom, ktorý sa prijíma taký aký je.
Veľmi obľúbený v tejto dobe bol bohatý opis interiéru a šatstva. Milostné, či rodinné scénky, v ktorých prevažuje erotika alebo dojatie, si vyžadujú určitý inventár - odev, rôzne predmety atď. Špeciálne dámske oblečenie vystupuje v 18. st. omnoho silnejšie než predtým, no opäť len kvôli intímnej erotike, ktorú poskytujú (napr. žena v negližé). Takisto obľúbené sú v tejto dobe aj slzy. Využíva sa ich pôsobivosť, zakotvená niekde medzi oduševnenosťou a zmyselnosťou a opäť sa hodia k dráždivej zmesi erotiky a sentimentality.


17. MUZIKUS MILLER

ÚKLADY A LÁSKA

Johan Christoph Friedrich Schiller (1759 – 1805) nemecký dramatik a básnik, umelecký teoretik a predstaviteľ literárneho klasicizmu. Detstvo prežil v biednych pomeroch, ako 14-ročný vstúpil do vojenskej akadémie, kde študoval medicínu a začal písať. Utiekol odtiaľ, pokračoval v písaní a dostal miesto dramatika v mannheimskom divadle. Neskôr odchádza do Weimaru a stal sa mim. prof. dejín na univerzite v Jene. Spolupracoval s Goethem, vydávali časopis Horen a ročenku Musenalmanach. Diela: drámy: Zbojníci, Úklady a láska, Mária Stuartová, Panna Orleánska, Viliam Tell atď.; balady: Potápač, Rukavička, Polykratov prsteň, Záruka atď.; poézia: Ideál a život, Pieseň o zvone atď.; písal aj historické a teoretické diela.

Viliam Tell
Historické pozadie tvorí boj troch kantonov (Uri, Schwyz a Unterwalden) o politické zjednotenie a proti habsburským správcom za ochranu starých práv (voľne poľovať, loviť ryby, sťahovať sa a nadobúdať majetok), o ktoré bol ľud oberaný habsburským fojtom (správcom) Gesslerom. Zástupcovia troch kantonov sa zišli na Rüttli a vyhlásili tzv. Večný spolok, a prísahou sa zaviazali bojovať proti Habsburgovcom. Gessler dal na námestí v Altdorfe vztýčiť svoj klobúk a rozkázal sa mu klaňať. Tell, ktorý prišiel aj so svojim synom Walterom sa klobúku nepoklonili.