Stratené ilúzie
Dedinský básnik, Lucien Rubempré, v Paríži spoznáva rub umeleckej slávy - úspech umeleckého diela je závislý na záujmoch tých, ktorým umelec slúži, o talentoch rozhodujú nakladatelia, predajnosť vládne i v divadelnom svete. Hrdina je postavený pred rozhodnutím. Buď žiť čestne, ale chudobne, alebo sa zapredať a dosiahnuť úspech. Lucien sa dáva na cestu žurnalistu, má úspechy, ale nakoniec padá do pasce, ktorú mu pripravili nepriatelia. Lucienovým protikladom je vynálezca David Séchard. Na rozdiel od zženštilého Luciena je Séchard rozvážny a morálne pevný. Verí, že svojou prácou dosiahne významného postavenia. Jeho vynález však využije zámožný podnikateľ a Séchard je nakoniec rád, keď si zachráni holý život.

Otec Goriot
Goriot je zámožný mešťan, býva v komfortne zariadenej izbe. V penzióne pani Vauguerovej ho všetci majú radi a má veľa peňazí. Okolo jeho osoby sú pochybností. Nik nevie, či ide o kráľa, lakomca či sukničkára. Neskôr sa stáva z otca Goriota najchudobnejší obyvateľ penziónu. Zámožného Goriota priviedli na mizinu jeho dve dcéry, ktoré miloval nezdravou vášňou. Jednu vydal za šľachtica, druhú za korzára, ale v žiadnom z týchto manželstiev nešlo o úprimné city, preto sa v oboch prípadoch končia neverou. Goriotovi ani na um nezíde, aby svoje dcéry karhal za ich konanie. Všetku vinu zvaľuje na zaťov. Jeho chorobná vášeň k dcéram spôsobí, že je nevšímavý ku všetkému. Nezáleží mu na tom, že nemá pohodlnú posteľ, izbu, že predal dôchodok aj zlato, že býva v manzardke a chodí zle oblečený. Goriot trpí pre nešťastie svojich dcér, pre svoju neschopnosť urobiť ich šťastnými. Najväčšmi však trpí pre nevšímavosť a egoizmus. Opustený a sklamaný na smrteľnej posteli spoznáva, že namiesto lásky a nehy vlastných detí zostáva iba samota, opustenosť a krutý srdca bôľ. Najsmutnejší je koniec. Dcéry neprídu ani na otcov pohreb. Pošlú len svoje koče s pohoničmi.

Hôtel de la Mole
Balzac pochopil zobrazenie súdobého života ako svoje poslanie a vedľa Stendhala ho môžeme považovať za tvorcu moderného realizmu. Vyskytuje sa u neho nový prvok - jednota prostredia - ktorý má korene v romantizme. Tkvie v tom, že z materiálnych prvkov okolia na vás zároveň dýcha aj jeho atmosféra, tak isto sú do neho vsadené postavy a rovnako opísané, čo pomocou zmyslových prostriedkov vytvára akúsi démonicko-organickú predstavu jednoty určitého životného priestoru. Balzac však neviedol hranice medzi fyzickým znakom a morálnym výrazom, čím sa u neho telesné, morálne a historické prvky miesia úplne ľubovolne. Súlad je teda všetko, čo sa zmixuje, no nesmie to byť náhodné.