Bola však silná a deti uživila. Neskôr sa vydala za Coupeua, ktorý veľa nezarobil, ale bol na ňu a deti dobrý a nevysedával v krčme. Gervaise sa narodila dcérka Nana a začala pomaly šetriť na svoj sen, totiž vlastnú prádelňu. Manželova nehoda, ktorá mu na niekoľko mesiacov znemožnila zarábať však spôsobila že zlenivel a začal chodiť do krčmy prepíjať Gervaisine peniaze. Ta si na svoj podnik požičala peniaze a začala prosperovať. Ranou však bol návrat jej bývalého druha a otca svojich detí. Lantier využil opitého Coupeua, a kým sa Gervaisa nazdala, bol nasťahovaný u nich v byte. Coupeu stále viac pil a Gevaisa ho začala podvádzať s Lantierem. Veľký psychický a fyzický nátlak negatívne zamiešal Gervaisin život. Obchod jej zbankrotoval, svojho muža niekedy nevidela aj niekoľko dní, Nana sa začala túlať, sama pribrala a Lantier si ju nevšímal tak ako predtým. To ju priviedlo k alkoholu a ďalšími dvoma klincami do rakvy bol odchod Nany z domu a hospitalizácia Coupeua, kde nakoniec zomrie. Gervaisa bola tak zúfalá, že poprosila o smrť miestneho hrobára. Nakoniec bez najmenšej dôstojnosti umrela v diere po žobrákovi, ktorého vždy ľutovala a myslela si, že ona nikdy takto nedopadne. Germinia Lacerteauxová
Ocitli sme sa v dobe všeobecného hlasovacieho práva, demokracie a liberalizmu, je teda neoprávnené vylučovať nižšie vrstvy obyvateľstva a ľud z literárneho spracovania. Neexistuje žiadny druh nešťastia, ktorý by bol príliš nízky pre literárne zobrazenie.
V takomto smere považovali román za najvhodnejšiu formu takéhoto zobrazenia a pravý realistický román sa stal nástupcom klasickej tragédie.
U prvých veľkých realistov (Balzac, Stendhal, Flaubert) ešte nevystupujú nižšie vrstvy ľudu ani ľud ako taký. Postup k realistickému miešaniu štýlov sa však nemohol zastaviť pred štvrtým stavom. Nasledoval politický a spoločenský vývoj a realizmus musel obsiahnuť celú skutočnosť súdobej kultúry. Nečakaným spôsobom sa začína zobrazovať škaredé, odpudzujúce, chorobné, dráždivé a patologické. Vzniká ideál literárneho umenia, ktoré žiadnym spôsobom nezasahuje do praktického dobového diania. Vyhýba sa akejkoľvek tendencii, ktorá by sa morálne, politicky alebo akokoľvek prakticky dotýkala ľudského života a jedinú svoju úlohu vidí v plnení príkazu štýlu.
Zolove diela vyvolali odpor a zdesenie, no u menšiny taktiež obdiv. Jeho odporcovia protestovali proti štýlu, ktorý použil aj na zobrazenie najdrsnejších a najnemravnejších scén.