Vracia sa späť do Anglicka a uvedomuje si ženské nevýhody - diskriminácia, zákaz vzdelávania, druhoradé postavenie, ale také mocnú silu ženské príťažlivosti na vplyvných mužov. Orlanda príchádza o panstvo, pretože ju prehlásili za mŕtvu. Arcivévoda Harry vyzná Orlande lásku a požiada ju o ruku, odmieta, pretože sa túži oddať prírode.
Prichádza odporné 20. st., Orlandin prameň inšpirácie zvoľna vysychá. Chce sa vydať, dovtedy sa prezliekala za muža, či ženu, ako jej to vyhovovalo. Rozbehne sa lesom a vyvrtne si členok, pribehne ku nej neznámy jazdec a spolu spoznávajú, že majú spoločnú minulosť. Jazdec bol tiež ženou. Vezmú sa a Orlanda dopíše zbierku Dub. Všetko okolo nej je spojené s dávnou minulosťou, na kohokoľvek niekoho jej pripomína.

Hnedá pančucha
Spisovateľ – rozprávač objektívnych skutočností - ustupuje do pozadia. Dej je opisovaný objektívne avšak spisovateľ už nie je vševediaci, čo sa postáv týka. Akoby hľadal, pochyboval, pýtal sa, akoby mu nebola pravda o nich známejšia ako čitateľovi. Týmto sa podstatne líši od spisovateľov, ktorý nám s bezpečnou znalosťou oznamovali, čo ich postavy cítia, robia, čo si myslia a presne sa vyznali v ich charaktere. Množstvo subjektov ukazuje, že tu predsa ide o zámer skúmať objektívnu skutočnosť a priblížiť sa jej cez mnoho subjektívnych dojmov, získaných od rôznych osôb.
Iná štýlová zvláštnosť je manipulácia s časom. Niektoré udalosti vyžadujú omnoho viac času na vyrozprávanie, koľko by zabrala udalosť sama. To súvisí s tým, že vonkajšia štruktúra deja ustupuje do pozadia (konanie) a dôležitejšími sa stávajú vnútorné pochody, ktoré sa reálnym časom okliesniť nedajú.
Špecifickosťou tejto doby je, že vynárania týchto „vnútorných pohnutí“ je vsunuté do bezvýznamnej dejovej situácie a dokonca vyvolané vecami, ktoré toho nie sú hodné.
Veľké premeny, vonkajšie dejové zvraty, či katastrofy sa tu nevyskytujú a zmienka o nich je len zbežná.
Zachytávajú z hľadiska vonkajšieho osudu bezvýznamné udalosti. Tento smer dôveruje tomu, že v týchto zo životného behu ľubovoľne vybratých veciach je obsiahnutá celistvosť osudu. Sú to úseky, momenty, minúty, dni a často sa navzájom nepreväzujú.
Toto ponímanie sa dá zrovnať s metódou niektorých moderných spisovateľov, ktorí usudzujú, že z interpretácie niekoľkých miest diela sa dajú vyčítať podstatnejšie veci o autorovi a dobe ako zo systematicky a chronologicky nahromadeného materiálu.