Naviac v Národnej rade SR posobia predstavitelia troch maďarských politických strán, čo sa doteraz nepodarilo reprezentantom žiadnej inej menšiny na Slovensku.
Situácia druhej najpočetnejšej menšiny, Rómov, je dosť odlišná. Rómsky jazyk dodnes nemá stabilizovanú a kodifikovanú jazykovú normu. Existuje len ako dialekt, ktorý aktívne používa približne 80% Rómov. Nakoľko má rómska menšina výrazne odlišné kultúrne zvyklosti a tradície vychádzajúce z ich nomádskeho sposobu života, jej príslušníci doteraz necítili veľkú potrebu vlastnej kultúrnej či politickej sebarealizácie. Len málo Rómov má vysokoškolské vzdelanie, takže je málo skutočných osobností bojujúcich za povzdvihnutie tohto etnika. Preto neexistujú školy s rómskym vyučovacím jazykom, ojedinelá výnimka je katedra rómčiny na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Je nutné podotknúť, že napriek slabému vzdelanostnému zázemiu existujú výrazne kultúrne sa profilujúci Rómovia, napríklad posobiaci v košickom divadelnom súbore Romathan alebo pripravujúci televízny program Romale.
Občania rusínskej národnosti (niekedy nazývaní aj Rusnáci či Karpatskí Rusi) boli až do roku 1989 násilne ukrajinizovaní. V roku 1952 boli vyhláškou vlády vyhlásení za Ukrajincov a postupom času sa ich časť prihlásila k rímskokatolíckemu náboženstvu, a tak sami dali popud k ich spájaniu so slovenským národom. Avšak po ,,nežnej revolúcii´´ sa už sami diferencovali ako samostatná národnosť a dokonca v roku 1995 kodifikovali rusínčinu ako svoj spisovný jazyk. V súčasnosti sa však na Slovensku nevyskytujú žiadne rusínske školy a podobne ako v prípade rómskej menšiny existuje len jedna katedra rusínčiny, kde vyučujú rusínski lektori, a to na Prešovskej univerzite. Toto etnikum vydáva len jedny noviny vo svojom jazyku.
Ukrajinská menšina má najvýraznejšie zastúpenie na východnom Slovensku, kde existujú aj školy s triedami, v ktorých sa vyučuje po ukrajinsky. Ukrajinština ako jeden zo slovanských jazykov s veľmi početnou užívateľskou základňou sa pochopiteľne presadila aj na slovenských vysokých školách, napríklad na Prešovskej univerzite či na Univerzite Komenského v Bratislave.
Situácia nemeckej a poľskej menšiny je si dosť podobná. Obidve národnosti nemajú vlastné školy s nemeckým, respektíve poľským vyučovacím jazykom, čo je dané predovšetkým veľmi nízkym zastúpením obidvoch národností v slovenskej spoločnosti. Užívatelia oboch jazykov sú obyčajne už niekoľká generácia v poradí, keďže ich predkovia sa usadili na Slovensku v minulosti.