Dé"), ale najme slov. fatalizmu (Čo vyzváňajú
zas), ľúbostná lyrika prechádza do vzdoru, hravá pieseň do reflexie
symbolistickej proveniencie a satiry. Zážitky z 1. svetovej vojny a zo
zajateckých táborov spracoval v zbierke Zo zajatia (pôv. pod názvom
Z veršov Janka Jesenského), v lyrickom denníku, kt. okrem impresionistických
obrazov rus. prírody, citových reflexií, žánrových obrazov z vojenského
života prináša aj básne vzdoru voči silám vojny a proti monarchii
(Na janičiara treba janičiar, Vyhnali ma. . ., Čo ruka. . .). Táto zbierka
patrí k vrcholom poézie spätej s národnooslobodzovacím bojom slov.
Ľudu v 1. svetovej vojne.

Básnickú tvorbu z medzivojnového obdobia otvorila zbierka Po búrkach
v 3 cykloch (Rozhýbané vrcholce, Strhané listy a Nalomený konár). V
prvom dominuje príležitostná lyrika, reflexia tvorivého činu, v druhom
cykle zápas o noetické i Ľudské istoty, dramatizovaný dezilúziou z burž.
spoločnosti (Národu, Humanita, Z reči diktátora, Pribitý motýľ), ako aj
pocitom starnutia (V tom žití surovom, Jeseň, Starec). Tvarovo sa dotýka
modernej poézie, používa triolety, rondá, astrofické básne s uvoľnenou
veršovou faktúrou a metaforickou, asociatívne komponovanou kolážou.

V ilegálnej tvorbe z obdobia klérofašizmu (časť z nej vychádzala v zahraničí,
al. sa v rkp šírila doma) vyjadroval protifašistický postoj demokratických
vrstiev spoločnosti. Knižne vyšla až po vojne v zbierkach, kt. tematicky a
ideovo tvoria organický celok, odlišujú sa len básnickým uchopením
stvárňovanej reality. Básne zo zbierky Čierne dni inklinujú k pateticky
nadnesenému tónu, k občianskej a politickej reflexívnosti so symbolickými
reminiscenciami v tvare (Močiar, Odlo-mený konár, Hrozba stromov) i s
ironickou kontrastnou pointou (Stanoviská, Otrokári a otroci etc.), v
zbierkach Na zlobu dňa II, Reflexie a Jesenný kvet prevláda satira a epigram
(Koncentrák, Hrdinovia, Ministerský predseda na ruskom fronte a i.),
pozdravil v nich SNP (Banská Bystrica) a vyjadril úctu sov. vojakom
-osloboditeľom (Na bratislavských cintorínoch).

Ako prozaik debutoval poviedkou Pre jeden fúz (Nár. noviny, 1897),
potom publikoval besednice, črty, humoresky, poviedky a novely v
časopisoch a kalendároch. Okrem knihy Malomestské rozprávky vydal
pred 1. svetovou vojnou 3 zv. Zobraných spisov, do kt. zaradil 18 poviedok
a noviel; posledný súbor neskôr pod názvom Zo starých časov.