Aj v
poviedkach vyjadril bohatú moduláciu citových vzťahov i ľúbostného
očarenia (Elenka, Oľga, Bozk, Koketka, Koniec lásky, Slovo lásky).
Do tragickej polohy transponoval motív lásky v jednej z najlep-ších próz
- v novele Otroci, v kt. sa odzrkadlila i jeho vlastná situácia. V novelistike
pranieroval malomestské matróny (Pani Rafiková, Gazdiná) i ženský
svet v jeho plytkých záujmoch a v príležitostných citových avantúrach
(Štvorylka, Čara). Súcit i výsmech miešal v poviedkach zobrazujúcich
úradnícke typy (Taraj, Aktík, aktík. ..). Do humornej roviny posunul
predstavu o dedinskej inteligencii (Hríby), ironicky akcentoval prózy
z dedinského prostredia (Vydaj, Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí,
Vádium, Medicína). Príznačnú hutnosť i anekdotickosť príbehu
kombinoval s omylom (Slnečný kúpeľ, Doktor), charakterovou i
situačnou komikou, prelínaním časových rovín, použil kompozičné
variety so záverečnou klauzulou reflexívnej, paradoxnej či parodistickej
proveniencie. K zážitkom z 1. svetovej vojny v Rusku sa vrátil v
autobiografickom románe Cestou k slobode. Hoci jeho základ tvorí
autentický dokumentárny materiál, transpozícia - aj ked' modifikovaná
burž. demokratickou názorovou pozíciou - má výrazný umelecký charakter,
čo sa prejavuje v typizácii charakterov, postojov i situácií, vrátane vlastnej,
v psychologických kresbách s prienikom, bravúrnosťou detailu i umeleckej
skratky pri portrétnom modelovaní, vo využívaní metód paradoxu ap.

V najrozsiahlejšom románe Demokrati kritizuje burž. spoločnosť, jej
ideologický, politický, mravný a ekonomický systém. Narába metódou
kontrastu umožňujúcou zobraziť vnútorné protiklady v burž. spoločnosti,
rozpory medzi slovami a skutkami. V rozprávaní je príznačný humorno-
karikatúrny tón s miernou iróniou, kt. sa v druhej časti stupňuje na ostrú satiru.
Gradačné tendencie sú aj vo výstavbe kapitol vytvárajúcich kaleidoskopickú
mozaiku, kompozične skĺbenú dejom a postavami do románového celku. 1.
diel sa viac zameral na dr. Landíka a jeho poburujúcu lásku k Rozvalidovej
kuchárke Aničke, 2. diel prostredníctvom rodiny poslanca Petroviča a jeho
činnosti v politickom živote odhaľuje falošnú podstatu burž. demokracie. Ním
vytvoril jeden z najlepších satirických románov modernej slov. prózy, najmä
v zobrazení mestskej, konkrétne bratislavskej spoločnosti. Autor osvetových
prác z dejín slov. literatúry a jazyka pre príslušníkov čs. légií a regionalistickej
príručky.

V 30. rokoch aktívny aj ako prekladateľ, venoval sa najmä tvorbe rus.
symbolistov a A. S. Puškina. Preklady jeho diel vyšli v čes., maď., poľ. i rus.
jazyku. Niekt.