Od symboliky úvodnej časti cez
jednotlivé- "videnia" 1'udských existencií a profesií vracia sa skladba v akomsi
symploké Stromu nesmrteľnosti znova k "dvanástim slovám" človeka.
Príznačná báseň Dva orly - Praktika tohto života, sústreduje vo svojej
polytematickej jednote symboliku i realitu. Návratový Génius Slovanstva
odkrýva ďalšiu vrstvu básnických príležitostí, smerujúcich do budúcnosti;
básne Otrok a Na rumoch vekov konfrontujú minulosť a budúcnosť, aby
plastickejšie vyznela prítomnosť. Báseň v próze Predhovor k vojne vešlí
možnosť zvratu, kt. sa očakával ako vykúpenie romantického túženia.
Skladba pokračuje rozsiahlymi kazateľskými posolstvami K prorokom
Slovanstva, K semenu, K národom, K Slove-nom a končí sa v rozprávkovej
alegórii o chorom kráľovi a zlatom vtáčikovi - slobode, kt. básnik kompozične
popreplieta drsnou realitou dramatizovaných dialógov próz Podvečer, Jarmok
a Žatva (krvi) a završuje posolstvom veršov s názvom Radujte sa! V treťom
okruhu tvorby z rokoch 1846-48 básnik ku skoršie vytvoreným "videniam"
pridáva "povesti", kt. sa mali zaradiť do oblúku monumentálnej skladby
(Hlásnik národa, Slovenská duma - Bojan duma). Sem ústi aj jeho úsilie
aktualizačne využiť rev. jánošíkovskú tradíciu (Zbojníkova balada, Žobrák,
Poruč, Potecha), ako aj novokoncipované básnické povesti z folklórnych
zdrojov (Štít, Choč). Lyricko-epické básne Mládenec a Syn pustiny
predstavujú pokus o byronovskú poviedku. Subjektívny tón spovede
za umretou matkou prináša baladicky ladený Návrat. V rev. výbuchu
1848 dvíha hlas do boja za slobodu v nádeji za šťastnejšiu budúcnosť
ľudstva. Štvrtý okruh tvorby zahrňuje všetky básne napísané po
oslobodení z váženia. Najprv reaguje na pokračujúci slov. nár. boj
v mobilizujúcej básni Jarná pieseň, ale nasledujúce básne Duma dvoch
bratov, Rodina vlastencov a najmä žalujúce Šahy signalizujú stratu
nádeje i básnikovej viery v spravodlivejšie riešenie slov. nár. i soc.
položenia. R. 1861 v súvise s novými nár. nádejami sa ozval
predmemorandovskou básňou Slovo, potom Dumou slovenskou a
Krakoviakmi dobrovoľníkovými, kt. završujú jeho básnické dielo.

Ako publicista prispieval do Štúrových Slov. nár. novín, 1851-52
publikoval politické články v Slov. novinách, v memorandovom roku
uverejnil článok o stave a potrebách Slovákov v Uhorsku, ako aj
odpoved' na protesty proti memorandovému zhromaždeniu.

Svojím básnickým dielom sa zaraduje medzi najváčších autorov slov.
poézie, kt. vytvoril originálny básnický typ slov. romantizmu. Jeho
poézia presiahla hranice nár. kolektívu a začleňuje sa do pozícií tvorby
celoeurópskeho romantizmu. Výbery z nej vyšli v bulh., čes., rus., mad.
a anglickom preklade.