Dielo však nedokončil, lepšie povedané nebol spokojný s jeho výsledkom a tak prenechal básnickú činnosť iným. Augustus sa veľkou mierou zaslúžil na tom, že sa nám zachovala Vergiliova Aeneida. Básnik, ktorý považoval svoje dielo za nedokončené, prikázal vo svojom závete Aeneidu zničiť. Na osobnú žiadosť Augusta vydali Aeneidu jeho dvaja priatelia Lucius Varius a Plotius Tukkus. Stojí za zmienku, že Vergilius sa osobne poznal s Augustom a neraz sa nepriamo vo svojich dielach zmieňoval o Augustovi a jeho činnosti (predovšetkým v dobách, keď ešte Augustus bojoval s Antoniom a v Aeneide). Ďalším veľkým básnikom, ktorý sa priklonil na Augustovu stranu bol Horatius. Horatius sa venuje aj iným typom básniam, než boli oslavné básne, predovšetkým problematike individuálneho života. Nedá nám nespomenúť aj najväčšieho prozaika tých čias, ktorým bol Titus Livius. Jeho Dejiny sú cenené nielen po prozaickej stránke, ale v niektorých prípadoch aj po historickej. Veľký význam pri formovaní rímskej poézie mala epikurejská filozofia, ktorá učila, že človek by sa mal tešiť zo života a užívať všetko, čo život dáva. Rím sa stal za Augusta centrom politického i kultúrneho života. Zakladajú sa nové verejné i súkromné knižnice, vzrastá počet spolkov, kde čítajú poéziu. Reformátorská činnosť Augusta zameraná predovšetkým na obnovu starých tradícií a cností ako aj na upevnene rodiny a občianskeho kolektívu bola podporovaná prózou a poéziou.