Sú obrazným pomenovaním konkrétnej situácie, deja.
 Pranostiky - prestavujú určité ľudové skúsenosti alebo pozorovania javov v prírode, predpovede počasia, rady týkajúce sa prác na poli.
 Hádanky - umelecké zobrazenie určitého predmetu alebo javu, pri ktorom sa využívajú zhodné črty medzi skutočným predmetom alebo javom a medzi zobrazením, ktoré ho v hádankách nahrádza.
 Fantastické rozprávky - čarodejné, čarovné, popri ľudských postavách tu vystupujú nadprirodzené bytosti.
 Démonologické rozprávky - podobné fantastickým, ale vystupujú v nich démonické postavy = hrôzostrašnosť.
 Zvieracie rozprávky - patria k najstarším, zvieratá sa stali nositeľmi ľudských vlastností a sú tiež hlavnými nositeľmi deja, človek tu vystupuje len ako vedľajšia postava. Často v závere je mravoučná pointa.
 Legendové rozprávky - sú rozprávaním rôznych príbehov, súvisiacich s kreťanstvom. Na základe biblických tém, ktoré postupne zľudoveli.
 Realistické rozprávky - poetický výmysel, no chýba im znak čarodejných rozprávok, jednoduchší dej v reálnom svete miest a dedín, hrdinom je jednoduchý človek.
 Dobrodružné rozprávky - opisujú obyčajne vojaka, remeselníka alebo sedliackeho syna, ktorí putujú po svete, rôzne príhody, zážitky.
 Humoristické rozprávky - zobrazujú komické udalosti v živote jednotlivcov.
 Satirické rozprávky - zvýrazňujú záporné črty nejakých javov, cieľom nie je len pobaviť ale aj bojovať proti nedostatkom.
 Povesti - viažu sa na konkrétne historické udalosti alebo postavy, Ak sú dej a postavy vymyslené, príbeh sa lokalizuje na určité miesto, 17.- 18. st. Majú veľa spoločného s mýtami a legendami.
 Anekdota - kratšie prozaické dielo. Vyznačuje sa krátkou formou, neočakávané riešenie.

Ľudová dráma
 Spojené s predkresťanskými zvykmi pri svadobných a pohrebných udalostiach
 Koledové (obchádzkové) hry - majú pevný, prevažne veršovaný text, neveľký rozsah, majú tanečné a spievané zložky
 Detský folklór - patrí k najživším zložkám ľudovej slovesnosti napr.: slovesné, hudobné, tanečné, dramatické a pantomimické prejavy detí. Najrozšírenejšie sú rečňovanky, vyčítanky, hádanky, detské hry, obyčaje a obrady.

Charakteristika slovesnej ľudovej tvorby
• Charakteristická vlastnosť ľudovej slovesnosti je ústnosť. Šíri sa ústnym podaním z
jedného pokolenia na druhé. Špecifická vlastnosť ľ.t. je jej kolektívny charakter.
• V individuálnom prístupe k realizácii ľudovej slovesnosti dominuje selekcia a
improvizácia.
• Selekcia - je výsledkom uplatnenia folklórnych javov v istej konkrétnej situácii.
• Improvizácia - je nositeľom inovačných tendencií v interpretačnom procese, najmä v
ľudovom rozprávaní.
• Ľudová slovesnosť odráža sociálne a kultúrne vzťahy prostredia, čiže je výrazom „ľudovej ideológie“.
• Od konca 18. st. sa poprední slovenskí vzdelanci obracali k ľudovej slovesnosti ako k
nevyčerpateľnému zdroju tvorivých podnetov.
• V období národného obrodenia vydal vydal P. J. Šafárik zbierku piesní: Písně světské
lidu slovenského v Uhřích..