Slovenská ľudová slovesnosť

Folklór (angl. folk-lore - vedomosti ľudu)
• Označuje všetko, čo súvisí s tradičnou ľudovou kultúrou, ktorej tvorcom sú rôzne sociálne
vrstvy (roľníci, remeselníci, študenti).
• Štúdiom ľudovej kultúry sa opierala o medziosobné formy spoločenskej komunikácie , čiže
o odovzdávanie skúseností a vedomostí na úrovni hovoreného slova alebo názorného
predvádzania konkrétnej činnosti..
• Folklór predstavuje kolektívnu umeleckú tvorbu ľudu. Slovesnými prejavmi sa zaoberá
slovesná folkloristika, ktorá skúma folklór v istej situácii.

Slovesný folklór
• Slovesný folklór (ústna ľudová slovesnosť) má špecifické vzťahy najmä k literatúre. Ústna
ľud. slovesnosť a literatúra sa ovplyvňovali a ovplyvňujú i v súčasnosti. Zápisy a úpravy
ústnej ľudovej slovesnosti zvyčajne tvoria základný stupeň vývinu každej literatúry.
• Východiskom dnešného výskumu folklóru sú písomné pramene, obrazové materiály a ústne
podania interpretov. Ľudová folkloristika sa často spája s hudbou, s gestami a mimikou. Slovesný folklór žije ústnym podaním z jedného pokolenia na druhé.
• Začiatok siaha do raných dôb dejín ľudskej spoločnosti, do prvotnopospolného obdobia. • Súvisia s rozšírením tzv. mágie, kt. sa snažili ľudia vplývať na prírodu rôznymi čarovnými
úkonmi. V tomto období vzniká kalendárny obradový folklór, kt. sa viaže k jednotlivým
obdobiam roka. (Vynášanie Moreny, pálenie jánskych ohňov).
• Jednou z tematík slovesnej tvorby sa stal protiturecký odboj. Objavujú sa vojenské,
regrútske a historické piesne. V 17. st. dochádza k úpadku tureckej moci, no rozvíja sa
boj povstaleckej sedmohradskej šľachty proti Viedni. Objavujú sa piesne a rozprávky so
zbojníckou tematikou. Neskôr vznikajú tiež realistické a humoristcké rozprávky a anekdoty
• Najmä v štúrovskom období dochádza k úzkemu zblíženiu folklóru a literatúry. tak vzniká
aj ľudová báseň, kt. má autora, a tým že ju kolektív prijal, stala sa súčasťou ľudovej
tvorby.

Ľudová poézia
• Diela delíme na: lyriku, epiku, drámu. Ľudová poézia je najrozšírenejší druh slovesného
folklóru.
 Kalendárna obradová poézia - súvisela s rôznymi obradovými zvykmi. Vznikla v predkresťanskom období. Väčšina kalendárnych obyčajov mala agrárny charakter.

Obrady slúžili na zabezpečenie úrody.
 Svadobné piesne - súviseli s tradičnou svadbou na dedine.
 Krstové piesne - súviseli s narodením a pokrstením dieťaťa.
 Pohrebné piesne - pohrebné vykladania al. plače tvorili ich ženy, ktoré na dedine oplakávali mŕtvych.
 Historické piesne - zobrazujú významné udalosti spoločenských dejín (hist. postavy), ktoré zohrali v dejinách dôležitú úlohu. Ich najčastejšími témami bol boj proti Turkom.
 Zbojnícka lyrická pieseň - vykresľuje hrdinský portrét zbojníka 17.- 18. st., protifeudálny odboj.
 Regrútske a vojenské piesne - majú lyricko-epický charakter. Tematicky sa viažu na tzv. lapačky - násilné odvádzanie do armády.
 Verbovačky - získavanie mládencov do armády za sľuby, sú novšie ale priamo nepodávajú opis verbovania na vojnu.
 Ľúbostné piesne - sú najrozšírenejšie, o šťastnej, vernej, ale aj o nešťastnej láske, o stroskotanom cite, ľúbostnom trápení.
 Rodinné piesne - dotýkajú sa manželského spolužitia, ťažkého údelu chudobnej mladej ženy.
 Uspávanky - piesňové skratky, matka vkladá lásku svojmu dieťaťu.
 Trávnice - ťahavé piesne, ktoré spievali ženy pri letných poľných prácach.
 Pastierske a valašské piesne - zobrazujú spätosť človeka s prírodou, túžbu po voľnosti a slobode. Vznikali pri pasení dobytka.
 Žartovné piesne - predstavovali piesňový protipól žartovným rozprávkam.
 Banícke a hutnícke piesne - zobrazovali ťažkú a namáhavú prácu ľudu.
 Ľudová balada - patrí k epickému žánru. Epický základ balady často tvorí ľudová povesť s tragickým koncom.
 Zbojnícke a vojenské balady - vznik na rozhraní 17.- 18. st., súčasť balady sú dialógy, ktoré dej dynamizujú.

Ľudová próza
• K najstarším prozaickým žánrom patria: porekadlá, pranostiky a hádanky. K prísloviam zaraďujeme aj aforizmy a sentencie - ide o krátke formy ľud. slovesnosti.
 Príslovia - ľudový poetický výtvor, ktorý obsahuje uzavretú myšlienku, zovšeobecnenie ľudových skúseností. Majú poučný charakter.
 Porekadlá - blízke prísloviam, nemajú poučný charakter.

Sú obrazným pomenovaním konkrétnej situácie, deja.
 Pranostiky - prestavujú určité ľudové skúsenosti alebo pozorovania javov v prírode, predpovede počasia, rady týkajúce sa prác na poli.
 Hádanky - umelecké zobrazenie určitého predmetu alebo javu, pri ktorom sa využívajú zhodné črty medzi skutočným predmetom alebo javom a medzi zobrazením, ktoré ho v hádankách nahrádza.
 Fantastické rozprávky - čarodejné, čarovné, popri ľudských postavách tu vystupujú nadprirodzené bytosti.
 Démonologické rozprávky - podobné fantastickým, ale vystupujú v nich démonické postavy = hrôzostrašnosť.
 Zvieracie rozprávky - patria k najstarším, zvieratá sa stali nositeľmi ľudských vlastností a sú tiež hlavnými nositeľmi deja, človek tu vystupuje len ako vedľajšia postava. Často v závere je mravoučná pointa.
 Legendové rozprávky - sú rozprávaním rôznych príbehov, súvisiacich s kreťanstvom. Na základe biblických tém, ktoré postupne zľudoveli.
 Realistické rozprávky - poetický výmysel, no chýba im znak čarodejných rozprávok, jednoduchší dej v reálnom svete miest a dedín, hrdinom je jednoduchý človek.
 Dobrodružné rozprávky - opisujú obyčajne vojaka, remeselníka alebo sedliackeho syna, ktorí putujú po svete, rôzne príhody, zážitky.
 Humoristické rozprávky - zobrazujú komické udalosti v živote jednotlivcov.
 Satirické rozprávky - zvýrazňujú záporné črty nejakých javov, cieľom nie je len pobaviť ale aj bojovať proti nedostatkom.
 Povesti - viažu sa na konkrétne historické udalosti alebo postavy, Ak sú dej a postavy vymyslené, príbeh sa lokalizuje na určité miesto, 17.- 18. st. Majú veľa spoločného s mýtami a legendami.
 Anekdota - kratšie prozaické dielo. Vyznačuje sa krátkou formou, neočakávané riešenie.

Ľudová dráma
 Spojené s predkresťanskými zvykmi pri svadobných a pohrebných udalostiach
 Koledové (obchádzkové) hry - majú pevný, prevažne veršovaný text, neveľký rozsah, majú tanečné a spievané zložky
 Detský folklór - patrí k najživším zložkám ľudovej slovesnosti napr.: slovesné, hudobné, tanečné, dramatické a pantomimické prejavy detí. Najrozšírenejšie sú rečňovanky, vyčítanky, hádanky, detské hry, obyčaje a obrady.

Charakteristika slovesnej ľudovej tvorby
• Charakteristická vlastnosť ľudovej slovesnosti je ústnosť. Šíri sa ústnym podaním z
jedného pokolenia na druhé. Špecifická vlastnosť ľ.t. je jej kolektívny charakter.
• V individuálnom prístupe k realizácii ľudovej slovesnosti dominuje selekcia a
improvizácia.
• Selekcia - je výsledkom uplatnenia folklórnych javov v istej konkrétnej situácii.
• Improvizácia - je nositeľom inovačných tendencií v interpretačnom procese, najmä v
ľudovom rozprávaní.
• Ľudová slovesnosť odráža sociálne a kultúrne vzťahy prostredia, čiže je výrazom „ľudovej ideológie“.
• Od konca 18. st. sa poprední slovenskí vzdelanci obracali k ľudovej slovesnosti ako k
nevyčerpateľnému zdroju tvorivých podnetov.
• V období národného obrodenia vydal vydal P. J. Šafárik zbierku piesní: Písně světské
lidu slovenského v Uhřích..

Ďalším zberateľom bol Ján Kollár: Národnie spievanky
• V štúrovskom období venovali pozornosť ľudovým tradíciám Ján Francicsci: Slovenské
povesti, Pavol Dobšinský: Prostonárodné povesti slovenské, štúrovci - Samo
Chalupka, Ján Botto, Janko Kráľ, Ján Kalinčiak, ale aj Ľudovít Štúr, v neskoršom
období 20. st. to bol Karol Anton Medvecký: Sto slovenských ľudových balád a po
ňom Andrej Melicherčík: Slovenský folklór.