vyzýval aj k zakladaniu knižníc a
vzdelávacích spolkov. Uverejňoval aj v Štúrových Nár. novinách,
Hurbanových Slov. pohTadoch, v časopise Sokol, Pešťbudínske
vedomosti. Posudzo-vateľ dramatických prác v súbehoch MS.

Do kontextu slov. literatúry sa zapísal ako dramatik, i ked sa pokúšal
písať verše i prózu. Už poča.s štúdií si obzvlášť obľúbil dramatické
umenie a hoci divadelné hry tvoril až v relatívne st. veku, v dramatickej
tvorbe je jeho hl. prínos, pretože významne ňou zaktivizoval kult.
dianie, najmä divadelné ochotníctvo na Slovensku, súčasne svojou
tvorbou ovplyvnil zmýšľanie ľud. vrstiev proklamáciou nár. rovnoprávnosti
i nacionálnej uznanlivosti. Poznajúc silu a účinnosť dramatického umenia,
po predchádzajúcom štúdiu franc. a nem. dramatiky, volil reálny základ
k svojim hrám, kt. priamo reagoval na spoločenské reálie, aj ked v
nich neabsentovalo romantizujúce vyznanie, čo kompenzoval humorným
nadhľadom. Názory na drámu vyložil v príspevku Dôležitosť
dramatickej národnej literatúry (Sokol, 1860), vlastnú empíriu aplikoval
aj pri recenzovaní prác zasielaných do dramatických konkurzov MS.

Prvú veselohru Inkognito uverejnil v almanachu Concordia (1858) a
nadviazal ňou na tradíciu prác J. Chalupku. V jeho duchu si zvolil aj
tematiku Kocúrkova s galériou malomestkých figúrok, ale zároveň už
predstavovala nový typ dramatického diela ako spoločenskej výpovede,
postihujúcej dané pomery na sklonku bachovskej éry. Namiesto
neriešiteľných rozporov medzi predstaviteľmi rozličných vlastenectiev
načrtol tendencie zbližovania, pričom pracoval s karikatúrou, náhodnými
stretnutiami ako zákonitosťou, kriticizmom. Neľútostne pranieroval
meštianstvo, jeho labilitu a mamonárstvo, využívajúc humornú nadsádzku.
Vysmial sa napodobňovaniu vyšších vrstiev, pachteniu po bohatstve a
odrodilstvu prostredníctvom jednoduchého príbehu, v kt. dal priestor
víťazstvu zdravých ľudských vzťahov a čistým charakterom.
Pobyt v Pešti mu umožnil oboznámiť sa s tamojšími divadelnými hrami,
medzi inými aj s veselohrou Liliomfi E. Szigligetiho, kt. v tom čase patrila
do kmeňového repertoáru peštianskeho Nár. divadla a zakladala sa tiež na
inkognite. Tento dramatický postup vtedy variovala temer celá európska
dramaturgia a spôsob zámeny osôb uplatnil aj v ostatných 2 veselohrách,
z nich hra Drotár ( 1860) je prvou slov. hrou s tematikou veľkomestského
prostredia. Námetovo vychá-dzal z inonár. podnetov, hl. z hry dvojice
franc. autorov P. H. A. Decourcella a A.