K tomu sa pripočítalo aj fakt, že dramatická tvorba bola vždy viac závyslá od finančnej podpore štátu, následkom čoho vzniklo menej kvalitných divadelných hier. Najmä v 50-tych a v 70-tych (v období kultu osobnosti a v prvých rokoch normalizácie), kedy vzniklo veľa schematizmom poznačených podpriemerných diel.
Napriek ideologického nátlaku politickej moci mnohým autorom podarilo sa vytvoriť hodnotné dramatické diela. K poprednej generácie dramatikov patril Štefan Králik, ktorý patril medzi angažovaných dramatikov v rokoch socializmu. Spôsobil ako lekár, preto mnohé z jeho drám sa odohráva v lekárskom prostredí. Drámy Posledná prekážka, Hra bez lásky, Hra o slobode majú charakter psychologických a filozofických hier. Ústredné postavy týchto hier sa ocitnú v neobyčajných situáciách, prežívajú vnútorné konflikty a zápasy. Do podobnej situácie sa dostane aj hlavná postava lekárskej drámy Posledná prekážka, chirurg Lorenc, ktorý sa musí rozhodnúť lekárskou etikou a stratou svojej lásky, Heleny. Nakoniec v ňom víťazí etický princíp.
Približne o desaťročia neskôr stúpil do lit. Ivan Bukovčan. Patril k významným osobnostiam slov. dram. tvorby. Jeho vrcholné dielo je tragikom. Pštrosí večierok, v ktorom poukázal na tých, ktorí videli štátom nespravodlivo odsúdených a obvinených, avšak zvolili “pštrosiu“ politiku. V dráme Kým kohút nezaspieva zobrazuje osud desiatich rukojemníkov, ktorí si musia zvoliť ktorý z nich bude popravený. K angažovaným dramatikom patril aj Ján Solovič, ktorý bol hlavným predstaviteľom sociorealistickej dramatickej tvorby. Solovič najväčší úspech dosiahol hrami Strieborný jaguár, Meridián a Zlatý dážď. Tieto diela (ako ideologicky správne) sa hrali na celom Slovensku.
Vyvrcholením opozičnej drámy bola dramatická tvorba Petra Karvaša. Jeho diela mali mimoriadne kritický charakter. Pomocou irónie humoru a satiry kritizoval rozličné negatívne javy soc. spoločnosti a poukázal na deformácie v medziľudských vzťahoch. Jeho najlepšie a najkritickejšie dielo je tragikomická groteska Veľká parochňa.V tomto Karvaš odsudzuje pomocou alegórie akúkoľvek podobu diskriminácie, násilia a totality. Autorova spoločenská kritika vyvrcholila v hrách Experiment Damokles a Absolútny zákaz. Karvaš kvôli týmto hrám dlhé roky nemohol publikovať.
Koncom 60-tych rokov sa začala úpadok moci KSČ. V tomto období sa sformovali v Bratislave dve nekonvenčné divadlá: Divadlo Satinského a Lasicu a Radošinské naivné divadlo. Vedúci osobnosti divadiel boli Milan Lasica, Július Satinský a Sanislav Štepka. Títo autori vytvorili rad kvalitných hier, ktorými ovplyvnili celé generácie divákov, najmä mladých.