Branko však ni je jediným dielom Chalupky, v ktorom sa objavuje túžba po slobode: vrcholné dielo autora, Mor ho, tiež vyzdvihuje hrdosť slovenských „junákov“ :

„Pána mať je neprávnosť: a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá práva:
sväté naše heslo je: Sloboda a sláva!“

Najrevolučnejším básnikom Štúrovskej školy bol Janko Kráľ. Jeho nepodmienečná láska k vlasti a k slobode sa objavuje v mnohých jeho básní. Báseň Orol vták je vyjadrením túžby po slobode a voľnosti, v ktorej básnik hovorí, že „milší mu je volný let, jak ten celý šíry svet“ a že „radšej zhinie na poli, ako by žil v nevoli“. Kráľ privítal revolúciu aj básňami Krajinská pieseň a Jarná pieseň. Jediný možnosť uskutočnenia nezávislosti národa videl v revolúcii, preto každého vyzíva do boja.
Ďalším významným básnikom, ktorý vo svojich dielach opisuje lásku k rodnej vlasti je Andrej Sládkovič, jeden z veľkých bśnikov štúrovskej generácie. Jeho najvýznamnejšie diela sú Detvan a Marína.
Marína je lyriká báseň, v ktorej sa láska k vlasti spája s láskou k žene. Úprimný cit lásky k Maríne je prostriedkom na vyspievanie krásy mladosti a krásy slovenského kraja:

„Vlasť drahú lúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine
a obe v jadnom objímať!“

Detvan sa odhráva v časoch kráľa Matiáša.V ňom hlavným cielom Andreja Sládkoviča je poukázať zdravé životné hodnoty ľudu, ktoré sú zárukou lepšej budúcnosti.
Ján Botto bol takisto výraznou osobnosťou štúrovskej generácie. Revolúciu prežil priamo v Pešti, ale vedel, že medzi slov. ľudu je oveľa väčšia bieda, preto vo svojich dielach podporil povstanie proti vykorysťovateľa. Pre jeho diela je charakterický alegorickosť. Slovensko predstavuje ako zakliatu krajinu z rozprávky. Vrcholným dielom Jána Bottu je lyricko-epická skladba Smrť Jánošíkova. V tomto diele autor cez ľudový príbeh opisuje pochmúrne ovzdošie Bachovho absolutizmu. V skladbe sa objavuje túžba ľudu po slobode a ich viera , že Jánošík vybojuje slobodu:

„Sloboda, slovoda, slobodienka moja,
pre teba páni šibenice stroje!“

Myšlieka slobody a láska k vlasi bola zastúpená teda u všetkých štúrovských básnikov.