Sloboda a vlasť u štúrovských básnikov

Veľká francúzka revolúcia a predovšetkým sklamanie europskej spoločnosti v heslách revolúcie, zapríčinila, že umelci pokúsili vytvoriť idealizovaný a výnimočný svet vo svojich tvorbách, aby mohli kam utiecť spred lži demokrácie a spred kapitalizmom, v ktorom všemohúcim bohom sú peniaze. Rozčarovanie, sklamanie a všetky silné emôcie, ktoré sprevádzali revolučnú vlnu po Europe, sa v literatúre vyvrcholili, ako nový lit. smer, romantizmus. Základnými motívami romantizmu boli sloboda a vlasť, následkom čoho sa stal lit. smerom nároných revolúcií.
Revolučné nálady zasiahli aj na územie Slovenska rešp. na Uhorsko a vyvrcholili v r. 1848 v pesťskej revolúcii. V tomto období sa začala sformovať aj mladá pokroková generácia, ktorá vytýčila za svoj ciel uzákonenie spisovnej slovenčiny a nezávyslosť sloveského národa. Vedúcou osobnosťou mladej generácie sa stal Ľudovít Štúr. Štúrovi sa podarilo vychovať uvedomelú generáráciu, ktorú v lit. naz. Štúrovskou školou. Bola to skupina romantických básnikov, v ktorých básnickej tvorbe pocit slobody sa spája s pocitom lásky k vlasti a k rodnej zemi.V napätej spoločenskej a politickej situácii, keď cenzúra bola mimoriadne prísna, štúrovci dokázali stvoriť rad vynikajúcých diel s pomocou ktorých prejavili národné cítenie a uvedomenie. Na vyjadrenie túžby po nezávislom národe a lásky k vlasti používali nie len opis prírody a ludí, ale čerpali zo slávnej minulosti svojich predkov i z národného folklóru. Ich hlavným cielom bol, aby pozdvihli a prebudili národné cítenie a povedomie. Ako základ svojej tvorby zvolili ľudovú slovesnosť. Hrdinovia, ktorí sa objavujú v dielach tematikou slobody a vlasti, vždy reprezentujú slovenský luď a sú ochotní obetovať aj svoj život za svoju vlasť a slobodu. Majú výnimočné vlastnoti, ako čestnosť, úprimnosť, hrdosť na svoj pôvod, jednoducho boli takí, akým autor by bol chel byť. O tom sväčí aj rozlúčka Branka, ktorá je vyrytá aj na Chalupkovom pomníku:
„Pravde žil som, krivdu bil som,
verne národ môj ľúbil som.“

Branko je hlavným hrdinom básne Sama Chalupku. Bojuje proti turkom, proti vykorystovatelov slov. národa a všetkým tým, ktorí páchali krivdy.

Branko však ni je jediným dielom Chalupky, v ktorom sa objavuje túžba po slobode: vrcholné dielo autora, Mor ho, tiež vyzdvihuje hrdosť slovenských „junákov“ :

„Pána mať je neprávnosť: a väčšia byť pánom.
A človek nad človeka u nás nemá práva:
sväté naše heslo je: Sloboda a sláva!“

Najrevolučnejším básnikom Štúrovskej školy bol Janko Kráľ. Jeho nepodmienečná láska k vlasti a k slobode sa objavuje v mnohých jeho básní. Báseň Orol vták je vyjadrením túžby po slobode a voľnosti, v ktorej básnik hovorí, že „milší mu je volný let, jak ten celý šíry svet“ a že „radšej zhinie na poli, ako by žil v nevoli“. Kráľ privítal revolúciu aj básňami Krajinská pieseň a Jarná pieseň. Jediný možnosť uskutočnenia nezávislosti národa videl v revolúcii, preto každého vyzíva do boja.
Ďalším významným básnikom, ktorý vo svojich dielach opisuje lásku k rodnej vlasti je Andrej Sládkovič, jeden z veľkých bśnikov štúrovskej generácie. Jeho najvýznamnejšie diela sú Detvan a Marína.
Marína je lyriká báseň, v ktorej sa láska k vlasti spája s láskou k žene. Úprimný cit lásky k Maríne je prostriedkom na vyspievanie krásy mladosti a krásy slovenského kraja:

„Vlasť drahú lúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine
a obe v jadnom objímať!“

Detvan sa odhráva v časoch kráľa Matiáša.V ňom hlavným cielom Andreja Sládkoviča je poukázať zdravé životné hodnoty ľudu, ktoré sú zárukou lepšej budúcnosti.
Ján Botto bol takisto výraznou osobnosťou štúrovskej generácie. Revolúciu prežil priamo v Pešti, ale vedel, že medzi slov. ľudu je oveľa väčšia bieda, preto vo svojich dielach podporil povstanie proti vykorysťovateľa. Pre jeho diela je charakterický alegorickosť. Slovensko predstavuje ako zakliatu krajinu z rozprávky. Vrcholným dielom Jána Bottu je lyricko-epická skladba Smrť Jánošíkova. V tomto diele autor cez ľudový príbeh opisuje pochmúrne ovzdošie Bachovho absolutizmu. V skladbe sa objavuje túžba ľudu po slobode a ich viera , že Jánošík vybojuje slobodu:

„Sloboda, slovoda, slobodienka moja,
pre teba páni šibenice stroje!“

Myšlieka slobody a láska k vlasi bola zastúpená teda u všetkých štúrovských básnikov.