E P I K A

Epika je protiklad lyriky, pretože ide o sujetový žáner. Má teda dej. Hrabák nazýva lyriku, epiku i drámu žánrami, aj keď my ich označujeme ako literárne druhy. V epike stojí autor ako subjekt v úzadí, čím text nadobúda objektívnosť. Typický bezpríznakový rozprávací čas je minulý, prítomný čas sa realizuje vo forme dialógov. Najčastejšia forma výpovede je 3-OSOBA ( Er-ferma ). Epika sa bežne označuje ako próza. K lyrike je v protiklade aj z hľadiska využívania trópov. Metonýmia prevažuje v epike nad metaforou.
Jozef Hrabák si všíma vývoj epiky a jej žánrov hlavne z historického hľadiska a na tomto základe ich aj člení. Ďalšie členenie epiky je na základe jej rozsahu. Rozlišuje VEĽKÚ, STREDNÚ a MALÚ ( drobnú ) EPIKU.

VEĽKÁ EPIKA

Má viacero dejových línií, veľa postáv a veľkú epickú šírku. Jej najstarší žáner je KLASICKÝ HRDINSKÝ HOMERSKÁ EPOSIEPOPEJA. Hlavnými postavami sú hrdinovia, zachytáva udalosti významné pre celý národ a do deja zasahujú bohovia alebo iné mytologické bytosti. Heroický epos má hlavnú dejovú líniu a množstvo vedľajších dejov (epizód ). Prevažujú podrobné opisy bitiek. Predchodkyňou eposu boli folklórne epické piesne spievané AIÓDMI ( rapsódmi ). Epos sa delí na tematické časti ( spevy ), ktoré sa kedysi recitovali za zvuku LÝRY. Známy je Vergíliov epos Aeneida. STREDOVEKÝ HRDINSKÝ EPOS
Vyvinul sa z ústneho podania. Vytvorila ho francúzska stredoveká literatúra v cykle básní Chanon de Geste ( piesne o hrdinských činoch ), najznámejšia je Pieseň o Rolandovi. Táto literatúra sa rozčlenila na kroniku a rytiersky epos ( „ román“).

RYTIERSKA EPIKA
Bola zväčša rýmovaná, zábavná, vystupovali tu rozprávkové a zázračné živly. Námetom boli dobrodružstva rytierov, oslavovala statočnosť a vernú lásku. Niektoré motívy prechádzali do ústnej ľudovej slovesnosti.

ZVIERACÍ EPOS
Je to mešťanská paralela rytierskych eposov. Jeho vznik súvisí s latinskými bájkami, no bez moralizovania, vtipne a alegoricky odhaľuje ľudské charaktery.
Po renesančných a klasicistických pokusoch o obnovenie antického eposu v európskej literatúre epos ako živý literárny žáner mizne, aj keď môžeme hovoriť o VEĽKEJ VERŠOVANEJ EPIKE, čiže o epose romantickom,
duchovnom,
idylickom,
modernom ( reflexívnom).

ROMÁN
Známym typom románu je PIKARESKNÝ ŠPANIELSKY ROMÁN ( špan. picaro = darebák ).