V tragedii Romeo a Julia nestastne hynu mladi milenci, lebo ich rody ziju v nenavisti a brania im v laske. Zmieria sa az nad zbytocnymi obetami svojich deti. I v tragedii Othello vitazi podlost a uklady nad cistym ludskym citom, inak je tomu v Shakespearovych komediach Mnoho kriku pre nic, Sen noci svätojanskej, v ktorych laska premoze intrigy. Klasicismus vniesol do umenia akusi rozumovu disciplinu, definoval presne pravidla literarnej tvorby, usiloval sa v nej o sulad pravdy, krasy a dobra. Prave toto usilie vsak casto viedlo k vnutornym protireceniam v psychike klasicistickeho hrdinu. Prikladom je hlavna postava Cid z rovnomennej Corneillovej dramy, ktorej snaha byt oddany svojej viere, verny kralovi a zaroven byt starostlivy vo vztahu k vlastnej rodine, vyustuje do vnutorneho konfliktu medzi laskou a ctou. Hrdinovia casto s vypätim vole premahaju svoje osobne city v zaujme splnenia svojich obcianskych a moralnych povinnosti. Prvym basnikom v slovenskej klasicistickej literature, ktory ospieval lubostny cit k zene, bol Jan Kollar. Lyricko-epicka skladba Slavy dcera predstavuje lubostny dennik autora. Dielo ma vsak hlbsi zmysel, ako len ospievat krasy milovanej Míny, lasku k zene Kollar spaja s laskou k narodu, v zavere mu obidva city splyvaju v jeden. Romantizmus prinasa noveho hrdinu, ktory je v ustavicnom rozpore so skutocnostou, preziva lasku vasnivu, plnu kontrastov i tragizmu. Nestastna laska nemeckeho sentimentalistu Johanna Wolfganga Goetheho bola podnetom na napisanie romanu Utrpenie mladeho Werthera. V tomto pribehu, napisanom vo forme listov, sa mlady muz nestastne zalubi do Lotty, nevesty svojho priatela. Pretoze sa nedokaze vyrovnat s rozpormi medzi tuzbami a skutocnostou, konci zivot samovrazdou. S temou lasky sa zaobera i Victor Hugo v znamom diele Chram Matky Bozej v Parizi. Pokrytecky knaz Frollo sa zalubi do ciganky Esmeraldy. Ked ju prekvapi s jej milym, prebodne ho dykou, no na popravisko odsudia Esmeraldu. Hrbac Quasimodo, zvonar v chrame, ju ukryje vo vezi. Nepodari sa mu ju vsak uchranit pred Frollom, preto sa mu pomsti-zhodi ho z veze chramu a nakoniec Quasimodo sam zomiera pri mrtvej Esmeralde. Najkrajsou slovenskou romantickou skladbou o laske je Marina Andreja Sladkovica. Skladba ma dve casti. Prva, lyricko-epicka, zobrazuje nestastnu lasku k Marii Pišlovej. V druhej casti, reflexivno-symbolickej, laska nadobuda nadosobny, spolocensky charakter. V uvodnych strofach vyslovuje svoj ideal krasy, ktoreho stelesnenim je Marina. Abstraktny ideal postupne nadobuda konkretne crty a basnikova laska k Marine sa prelina s laskou k otčine.