J.G.Tajovsky v hrach Zensky zakon a Statky-zmätky ukazal, ako na dedine casto vitazia majetkove zaujmy nad cistym ludskym citom. Literarna moderna na prelome 19. a 20.storocia priniesla so sebou mnozstvo novych literarnych smerov, ktore sa na lasku pozerali z roznych, casto protichodnych uhlov pohladu. Laska, ktora prinasa radost, ale aj smutok a zial, je nametom basnickeho cyklu Perzske motivy Sergeja Jesenina. Lubostne zazitky a pocity su temami zakladatela slovenskeho symbolizmu Ivana Kraska. V zbierke Nox et solitudo vyjadruje pocity svojej duse. Dalsim slovenskym symbolistom, ktory sa vo svojej tvorbe casto sustredil na temu lasky, bol Janko Jesensky. V zbierke Verse rozvinul vyhradne motiv lasky. V prvej casti s nazvom Piesne na vystihnutie svojich pocitov meni formy a stylisticke prostriedky od parodie cez ironiu po paradox. V poslednej casti zbierky Bez nadpisu je zhrnuta basnikova filozofia citu. Laska autorov tzv. stratenej generacie konci vacsinou tragicky. Prikladom toho je Hemingwayov roman Zbohom zbraniam ci novela Romaina Rollanda Peter a Lucia. V prvom spomenutom autor lici pribeh romantickej lasky anglickej osetrovatelky Catheriny Barkleyovej a americkeho porucika Fredericka Henryho, ktory sluzi pocas prvej svetovej vojny v talianskej armade. Henry, rozcarovany nezmyselnym vrazdenim, hlada s milou ukryt vo Svajciarsku, kde Catherine pri porode zomiera. Svetoznama psychologicka novela Peter a Lucia stavia do ostreho kontrastu atmosferu prvej svetovej vojny a lasku dvoch mladych ludi. Nezna laska hrdinov sa konci tragicky na Velky piatok roku 1918, ked vo vzajomnom objati zomieraju pod troskami chramu pri bombardovani Pariza. V povojnovej slovenskej poezii sa stretavame s obrazom lasky predovsetkym v tvorbe dvoch autorov: Emila Boleslava Lukaca a Jana Smreka. Zatial co Lukac v zbierke O laske nelaskavej zobrazil ju v protikladnych polohach- skryva sa v nej rozkos i utrpenie, ocarenie i bludenie, vitalista Jan Smrek oslavuje lasku a zmyslove ocarenie, nechava sa unasat burlivymi vlnami zivota. Dokazom su zbierky Bozske uzly, Iba oci, Basnik a zena. Emocionalne bohata je aj tvorba nasej poetky Maše Haľamovej, jej krehke lubostne citenie je casto prezite v rozpäti od ocarenia po sklamanie. Inak tomu nebolo ani v jej prvotine Dar. Jednako slovenska medzivojnova proza sa nemoze stazovat na nedostatok lubostnych motivov. Ved nie su to prave hrdinovia naturistickych proz, ktori casto konaju pod vplyvom vasni, afektu ci predtuchy? Peter a Magdalena v novele Margity Figuli Tri gastanove kone, sa stavaju stelesnenim sily a neznicitelnosti cistej, utrpenim zocelenej lasky.