Europska literatura po druhej svetovej vojne venuje pozornost laske ako protikladu utrpenia a zabijania pocas vojny. Antoine de Saint-Exupery zobrazuje svet pomocou detskych oci, proti svetu racionalizmu a materializmu stavia priatelstvo, druznost a hlavne lasku. Citlivym lyrikom lasky bol Paul Eluard, u ktoreho laska muza k zene postupne prerasta do lasky k vsetkym ludom. Po druhej svetovej vojne sa basnickym spracovanim temy lasky zaoberal najmä Jan Kostra. Kym v zbierke Moja rodna podava lyricke vyznanie lasky k "vernej rodnej hrude kamenistej", poema Ave Eva je vyjadrenim basnikovej lasky k zene i oslavou zenstva samotneho. Spolu so Smrekovou basnickou skladbou Basnik a zena patri medzi najkrajsie diela novodobej slovenskej lubostnej lyriky. U Stefana Moravcika zobrazovanie lubostneho citu nadobuda skor eroticke rozmery, co je viditelne najmä v jeho prvotine Slavnosti barankov.
Laske sa i v nasledujucich vyvinovych obdobiach venovalo mnoho dalsich basnikov(Daniel Hevier), prozaikov(Rudolf Jasik, Frantisek Hecko) i dramatikov(Stefan Kralik), aj v sucasnej literarnej tvorbe by sme iste objavili mnohe tematicky blizke diela. Mnozstvo uvedenych diel s lubostnou tematikou a autorov, ktorych perom sa laske dostalo tak umelecky roznorodeho spracovania, svedci azda o tom, ze laska, ako bolo uz v uvode nacrtnute, je tema vecna-ako pre zivot, tak pre literaturu.