Téma lásky v literatúre od najstarších čias po súčasnosť
Ak historia je akymsi vecnym, emocionalne neprifarbenym zaznamom ludskej evolucie, potom literaturu mozno nazvat kronikou myslienok a pocitov celej ludskej spolocnosti od najstarsich cias po sucasnost. Je to prave literatura, ktora odraza vnutorny svet cloveka, jeho najhlbsie city, ziale, problemy, ale i pocity extatickeho stastia, euforie, radosti zo zivota. A ktory ludsky cit je hlbsi a silnejsi, ako ten najcistejsi cit lasky? Preto laska je tema vecna-ako pre zivot, tak pre literaturu. Stetavame sa s nou v dielach vsetkych literarnych obdobi, prudov a smerovani, od cias antickeho Grecka az po sucasne 21. storocie.
Azda najskor tema lasky objavuje v tvorbe starogreckej poetky Sapfo. Svojou prostou citovou uprimnostou, akou vo versoch ospievala povaby dievcat, milostny vzruch i smutok z nenaplnenej tuzby, si vysluzila pomenovanie "desiata Muza". Bohuzial sa cela zachovala iba jedna basen Modlitba k Afrodite. V rimskej literature sa milostnou poeziou zaoberal Ovidius v knihe elegii s nazvom Lasky. Laska, o ktorej pouca, nema nic spolocne s hlbsim citom, je to lahka, zabavna hra, ktorou si mladi Rimania spestrovali zivot. Po zaniku antickych kultur nastalo dlhe obdobie stredoveku s nadvladou cirkvi a slachty. Ulohou stredovekej literatury bolo odrazat feudalny sposob zivota a nabozensky svetonazor. Celkove ovzdusie teda nevelmi prialo rozvijaniu lubostnej literatury, aspon nie v zmysle lasky vasnivej, plnej tuzby a pokusenia, ale lasky chapanej ako galantny prejav rytierovej sluzby, ochrany a uctievania vyvolenej panej srdca. Takato dvorna lyrika a rytierske eposy sa zacali objavovat v 12.storoci. V nemeckej literature je znamy epos Tristan a Izolda Gottfrieda von Strassburga, v ktorom sa hrdinovia omylom napiju carovneho napoja lasky, smrtelne sa do seba zalubia a napokon spolocne zomieraju. Nastup humanizmu a renesancie znamenal navrat k hodnotam antickej kultury. Hlasalo sa pravo cloveka na prirodzene, radostne prezivanie zivota, pravo na lasku. Spomenme si napriklad na velikana talianskeho humanizmu Danteho Alighieriho, ako svojou basnou Bozska komedia ospieval milovanu Beatrice, alebo na Francesca Petrarcu a jeho zbierku lubostnych sonetov Spevnik, ktoru venoval svojej laske Laure. Laska ma vsak vela podob, nie vzdy je cista a uprimna, casto je nicena ziarlivostou, nenavistou a intrigami. O tom svedcia i diela azda najznamejsieho anglickeho dramatika Williama Shakespeara.
V tragedii Romeo a Julia nestastne hynu mladi milenci, lebo ich rody ziju v nenavisti a brania im v laske. Zmieria sa az nad zbytocnymi obetami svojich deti. I v tragedii Othello vitazi podlost a uklady nad cistym ludskym citom, inak je tomu v Shakespearovych komediach Mnoho kriku pre nic, Sen noci svätojanskej, v ktorych laska premoze intrigy. Klasicismus vniesol do umenia akusi rozumovu disciplinu, definoval presne pravidla literarnej tvorby, usiloval sa v nej o sulad pravdy, krasy a dobra. Prave toto usilie vsak casto viedlo k vnutornym protireceniam v psychike klasicistickeho hrdinu. Prikladom je hlavna postava Cid z rovnomennej Corneillovej dramy, ktorej snaha byt oddany svojej viere, verny kralovi a zaroven byt starostlivy vo vztahu k vlastnej rodine, vyustuje do vnutorneho konfliktu medzi laskou a ctou. Hrdinovia casto s vypätim vole premahaju svoje osobne city v zaujme splnenia svojich obcianskych a moralnych povinnosti. Prvym basnikom v slovenskej klasicistickej literature, ktory ospieval lubostny cit k zene, bol Jan Kollar. Lyricko-epicka skladba Slavy dcera predstavuje lubostny dennik autora. Dielo ma vsak hlbsi zmysel, ako len ospievat krasy milovanej Míny, lasku k zene Kollar spaja s laskou k narodu, v zavere mu obidva city splyvaju v jeden. Romantizmus prinasa noveho hrdinu, ktory je v ustavicnom rozpore so skutocnostou, preziva lasku vasnivu, plnu kontrastov i tragizmu. Nestastna laska nemeckeho sentimentalistu Johanna Wolfganga Goetheho bola podnetom na napisanie romanu Utrpenie mladeho Werthera. V tomto pribehu, napisanom vo forme listov, sa mlady muz nestastne zalubi do Lotty, nevesty svojho priatela. Pretoze sa nedokaze vyrovnat s rozpormi medzi tuzbami a skutocnostou, konci zivot samovrazdou. S temou lasky sa zaobera i Victor Hugo v znamom diele Chram Matky Bozej v Parizi. Pokrytecky knaz Frollo sa zalubi do ciganky Esmeraldy. Ked ju prekvapi s jej milym, prebodne ho dykou, no na popravisko odsudia Esmeraldu. Hrbac Quasimodo, zvonar v chrame, ju ukryje vo vezi. Nepodari sa mu ju vsak uchranit pred Frollom, preto sa mu pomsti-zhodi ho z veze chramu a nakoniec Quasimodo sam zomiera pri mrtvej Esmeralde. Najkrajsou slovenskou romantickou skladbou o laske je Marina Andreja Sladkovica. Skladba ma dve casti. Prva, lyricko-epicka, zobrazuje nestastnu lasku k Marii Pišlovej. V druhej casti, reflexivno-symbolickej, laska nadobuda nadosobny, spolocensky charakter. V uvodnych strofach vyslovuje svoj ideal krasy, ktoreho stelesnenim je Marina. Abstraktny ideal postupne nadobuda konkretne crty a basnikova laska k Marine sa prelina s laskou k otčine.
V dalsej casti sa Marina postupne meni na vidinu. Basnik zamiena lubostny cit s mladostou, chapanou ako stav duse, tuzbu cloveka po krase, zivotnu aktivitu, ktora umozni cloveku uskutocnit tuzby a idealy. Zaver skladby vyznieva ako spomienka na krasnu lasku, basnik-Sladkovic odolava volaniu vily-Mariny do vecnosti, pretoze citi, ze vlast ho potrebuje. I Jan Kalinciak v povesti Mladenec slovensky dokazuje, ze laska k zene nie je v rozpore s vlasteneckymi zaujmami. Polemizuje tak s nazormi Ľ.Štura, ktory zdoraznoval, ze je dolezite sluzit len vlasti a tomu podriadit aj svoj osobny zivot. Od abstraktneho sveta, individualnej vzbury a tragickej osamelosti romantika obracia realista pozornost ku vsednemu zivotu, aj temu lasky teda realista spracuje odlisnym sposobom. Hlavna hrdinka romanu Gustava Flauberta Pani Bovaryova romanticky tuzi po velkej laske. Ma niekolkych milencov, ktori ju ale opustaju, ked nema peniaze. Nakoniec dobrovolne konci zivot, pretoze sa nechce stat uzernikovou milenkou. Jej manzel, ktory sa az po jej smrti dozveda o nevere, postupne chradne a zomiera. Rusky realista Lev Nikolajevic Tolstoj je autorom romanu Anna Kareninova, ktory popri realistickom vykresleni Ruska druhej polovice 19.storocia je hladanim zmyslu lasky a rodiny v ludskom zivote. Anna opusta manzela i dieta pre milovaneho muza. Alexej Karenin sa staral iba o svoju karieru. Nedotkla sa ho Annina nevera, bal sa len spolocenskeho skandalu. Anna sa dostava do konfliktu so spolocnostou a konci zivot pod kolesami vlaku. Slovensky realizmus zobrazuje lasku mladych ludi tiez v konkretnych spolocenskych podmienkach. P.O.Hviezdoslav v Hajnikovej žene vykreslil obraz stastia mladych lubiacich sa manzelov Čajkovcov i tragediu Hanky, ktora v sebaobrane zabije slachtica Villaniho, ktory chcel zhanobit jej cest. Zaver pribehu je vsak stastny. Laska mladych prekona prekazky, ich mravnost zvitazi nad panskou zlovolou. Naopak tragicky je a tragicky sa i konci pribeh Ondrasa Machulu v poviedke Martina Kukucina Neprebudeny. Slabomyselny husiar Ondras sa zalubi do peknej gazdovskej dievciny Zuzky Bezanovie. Tragedia spocivala v tom, ze bolo nad jeho sily pochopit, preco ho ona nemoze lubit. Ondrasovi zostal len pocit krivdy, s ktorym v poziari zahynul. Pohlad na lasku neuprimnu, vypocitavu podal Kukucin v romane Dom v strání. Katica sa pomocou lasky statkara Nika chce dostat do vyssej spolocnosti. Zanikom lasky medzi nimi Kukucin poukazal na nezmazatelne rozdiely medzi statkarmi a sedliakmi.
J.G.Tajovsky v hrach Zensky zakon a Statky-zmätky ukazal, ako na dedine casto vitazia majetkove zaujmy nad cistym ludskym citom. Literarna moderna na prelome 19. a 20.storocia priniesla so sebou mnozstvo novych literarnych smerov, ktore sa na lasku pozerali z roznych, casto protichodnych uhlov pohladu. Laska, ktora prinasa radost, ale aj smutok a zial, je nametom basnickeho cyklu Perzske motivy Sergeja Jesenina. Lubostne zazitky a pocity su temami zakladatela slovenskeho symbolizmu Ivana Kraska. V zbierke Nox et solitudo vyjadruje pocity svojej duse. Dalsim slovenskym symbolistom, ktory sa vo svojej tvorbe casto sustredil na temu lasky, bol Janko Jesensky. V zbierke Verse rozvinul vyhradne motiv lasky. V prvej casti s nazvom Piesne na vystihnutie svojich pocitov meni formy a stylisticke prostriedky od parodie cez ironiu po paradox. V poslednej casti zbierky Bez nadpisu je zhrnuta basnikova filozofia citu. Laska autorov tzv. stratenej generacie konci vacsinou tragicky. Prikladom toho je Hemingwayov roman Zbohom zbraniam ci novela Romaina Rollanda Peter a Lucia. V prvom spomenutom autor lici pribeh romantickej lasky anglickej osetrovatelky Catheriny Barkleyovej a americkeho porucika Fredericka Henryho, ktory sluzi pocas prvej svetovej vojny v talianskej armade. Henry, rozcarovany nezmyselnym vrazdenim, hlada s milou ukryt vo Svajciarsku, kde Catherine pri porode zomiera. Svetoznama psychologicka novela Peter a Lucia stavia do ostreho kontrastu atmosferu prvej svetovej vojny a lasku dvoch mladych ludi. Nezna laska hrdinov sa konci tragicky na Velky piatok roku 1918, ked vo vzajomnom objati zomieraju pod troskami chramu pri bombardovani Pariza. V povojnovej slovenskej poezii sa stretavame s obrazom lasky predovsetkym v tvorbe dvoch autorov: Emila Boleslava Lukaca a Jana Smreka. Zatial co Lukac v zbierke O laske nelaskavej zobrazil ju v protikladnych polohach- skryva sa v nej rozkos i utrpenie, ocarenie i bludenie, vitalista Jan Smrek oslavuje lasku a zmyslove ocarenie, nechava sa unasat burlivymi vlnami zivota. Dokazom su zbierky Bozske uzly, Iba oci, Basnik a zena. Emocionalne bohata je aj tvorba nasej poetky Maše Haľamovej, jej krehke lubostne citenie je casto prezite v rozpäti od ocarenia po sklamanie. Inak tomu nebolo ani v jej prvotine Dar. Jednako slovenska medzivojnova proza sa nemoze stazovat na nedostatok lubostnych motivov. Ved nie su to prave hrdinovia naturistickych proz, ktori casto konaju pod vplyvom vasni, afektu ci predtuchy? Peter a Magdalena v novele Margity Figuli Tri gastanove kone, sa stavaju stelesnenim sily a neznicitelnosti cistej, utrpenim zocelenej lasky.
Europska literatura po druhej svetovej vojne venuje pozornost laske ako protikladu utrpenia a zabijania pocas vojny. Antoine de Saint-Exupery zobrazuje svet pomocou detskych oci, proti svetu racionalizmu a materializmu stavia priatelstvo, druznost a hlavne lasku. Citlivym lyrikom lasky bol Paul Eluard, u ktoreho laska muza k zene postupne prerasta do lasky k vsetkym ludom. Po druhej svetovej vojne sa basnickym spracovanim temy lasky zaoberal najmä Jan Kostra. Kym v zbierke Moja rodna podava lyricke vyznanie lasky k "vernej rodnej hrude kamenistej", poema Ave Eva je vyjadrenim basnikovej lasky k zene i oslavou zenstva samotneho. Spolu so Smrekovou basnickou skladbou Basnik a zena patri medzi najkrajsie diela novodobej slovenskej lubostnej lyriky. U Stefana Moravcika zobrazovanie lubostneho citu nadobuda skor eroticke rozmery, co je viditelne najmä v jeho prvotine Slavnosti barankov.
Laske sa i v nasledujucich vyvinovych obdobiach venovalo mnoho dalsich basnikov(Daniel Hevier), prozaikov(Rudolf Jasik, Frantisek Hecko) i dramatikov(Stefan Kralik), aj v sucasnej literarnej tvorbe by sme iste objavili mnohe tematicky blizke diela. Mnozstvo uvedenych diel s lubostnou tematikou a autorov, ktorych perom sa laske dostalo tak umelecky roznorodeho spracovania, svedci azda o tom, ze laska, ako bolo uz v uvode nacrtnute, je tema vecna-ako pre zivot, tak pre literaturu.
|