Bottova Smrt Janosikova a Machov Maj-


Revolucny pohyb v Europe v prvej polovici 19. storocia nezostal bez ohlasu
ani v habsurskej monarchii. Tiez dochadza k narastaniu socialneho a kulturneho utlaku voci mensim narodom v Rakusko-Uhorsku. Pomery v Uhorsku ani v revolucii neboli celkom priaznive pre narodny rozvoj. Veduci madarskeho hnutia LAJOS KOSSHUT vo svojom programe nemal porozumenie pre nemadarske narody. Proti stale silnejucemu natlaku z Uhorska sa u nas vytvorila Spolocnost cesko-slovenska /1928/. Jednym z najuspesnejsich funkcionarov Spolocnosti bol Ludovit Stur, podla ktoreho cela generacia dostala meno sturovci. /Sturova skola/. Skupinu tvorili politici a literati. Prave tato tazka doba pôsobi na slovensku kulturu a prave kultura vpliva na rozvijajuce sa umenie , ktore zohladnuje spolocensky zivot tej doby. Na autora pôsobi spolocnost a autor spätne pôsobi na okolitu splocnost. Vo svetovej i slovenskej literature sa zacinaju objavovat prvky romantizmu. Romantizmus sa vyznacuje hlave opisom tuzbi po slobode a spravodlivosti. Hrdinovia takýchto diel bojuju proti feudalnym mocipanom za prava ubiedenych a kritizuje spolocenske problemi.
Jedným z takýchto hrdinov bol aj Juraj Janosik, ktoreho opisal vo svojom diele Smrt Janosikova Jan Botto. Janosik bojoval za slobodu poddanych, ktory boli velmi chudobny a nuteny pocuvat ich panov. Janosik bojoval proti panom hlavne pre to, ze mu zabili rodicov. Janosik chcel pomôct chudobnym lebo, aj on zacitil chudobu na svojej kozi. Jeho snom bolo dosiahnut slobodu a spravodlivost chudobnym a obycajnym ludom.Jeho sem sa nesplna, pretoze ho pani doli zatknut. Vo väznici si uvedomuje stratu svojej slobody. Spomina na svoj odboj "Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal"a vyjadruje nálady jeho generácie po neúspešnej revolúcii. Janosik pomaly vo vezeni straca svoju vôlu "Vôľa moja, vôľa kam si sa podela...". Pomaly si zacina uvedomovat prichod jeho smrti, ale dúfa ze jeho smrtou sa boj za slobodu nekonci a veri ze pride niekto kto tento boj vyhra. Na rozdiel od Janosika v diele od K.H.Machu Maj hlavny hrdina Vilém bojuje za svoju milu Jarmilu. Vilém zabije zvodcu svojej milej Jarmily, pricom netusi, ze zvodcom je jeho vlastny otec. Odsudenca Vilema za tento boj tak isto potrestaju a neskôr aj popravia. Jarmila sa zo zúfalstva utopí.Tazisko Mája je vo vylíčení dusevnych stavov odsudenca, ktorý uvažuje o zmysle zivota a vôbec bytia v zmysle filozofického materializmu.