Mäkkosť a dĺžku bolo treba v písme vždy označiť.
(Jazyk má čo najdôslednejšie vychádzať z jazyku národa a výslovnosti.)
(píše sa iba i, detenele, ditinili s mäkčeňom, veľké písmená podstat. mien, j sa píše ako g, neexistujú dvojhlásky)
IDEA SLOVANSTVA
Po víťazstve nad Napoleonom sa vo víťazných štátoch (Rakúsko, Prusko, Rusko) moc feudalizmu ešte viac upevnila. Napriek vláde tuhého centralizmu v rakúskej ríši už nebolo možné zastaviť rozvoj národných hnutí. Silnel najmä odpor proti nemčine. Maďarská šľachta sa usilovala uviesť maďarčinu do úradov a škôl a to aj na úkor nemaďarských národností. Slovenské národ. hnutie narážalo aj na vlastné vnútor. slabosti. Chýbalo užšie spojenie s ľudovými masami. Východisko sa hľadalo preto v opore u ostatných Slovanov, najmä u Rusov (lebo Rusi vyhrali nad Napoleonom).
Vieru sloven. vzdelancov v Rusko upevňovali aj názory nemeckého filozofa Johanna Herdera. Herder predstavil slovanské národy ako osobitný kultúrny celok s veľkou budúcnosťou. Na slovenskú inteligenciu silne zapôsobila Herderova myšlienka ľudskosti. Podľa Herdera iba Slovania majú predpoklady uskutočňovať humanitu (neviedli výbojné vojny ako Nemci, boli pohostinní, protivilo sa im lúpenie a násilie, a i.). Tak sa zrodila idea slovanskej vzájomnosti, ktorou sa malo čeliť útlaku rakúskeho centralizmu a náporom maďarizácie. Je to obdobie slovanského vlastenectva.
Z hľadiska uplatňovania liter. metódy ide o klasicizmus. Literatúra vyjadruje potreby národného hnutia a stáva sa politickou. Prehlbuje sa ďalej svetskosť literatúry pod vplyvom racionalizmu.
Klasicistická literatúra
18. storočie bolo silne poznačené rozpadom feudalizmu. Osvietená panovníčka Mária Terézia a jej syn Jozef II. reformovali politický, hospodársky a kultúrny život v rakúskej monarchii a tým aj na Slovensku. Bola zavedená povinná školská dochádzka. V roku 1781 vyšiel Tolerančný patent, ktorý zrovnoprávnil katolíkov a protestantov, prestalo ich prenasledovanie. V tom istom roku bolo zrušené nevoľníctvo, čo umožnilo pohyb pracovnej sily a tým aj rozvoj manufaktúr. Ukončil sa rozvoj vzdelania a kultúry medzi obyčajným ľudom. Inteligencia propagovala ľudovovýchovnú prácu. Nové myšlienky šírili učené spoločnosti. V roku 1789 vzniklo Slovenské učené tovarišstvo v Trnave. Slovenskí evanjelici sa združovali v Učenej spoločnosti malohontskej a v Učenej spoločnosti banského okolia. Veľký význam malo založenie katedry reči a literatúry česko – slovenskej na evanjelickom lýceu v Bratislave, ktoré sa stalo strediskom výchovy mladej Štúrovej generácie.