V osvieteneckom období začínajú vychádzať aj prvé noviny a časopisy.
Klasicizmus má podobné znaky ako európska literatúra, platia v nej presné pravidlá a objavuje sa v nej myšlienka slov. Vzájomnosti. Obavy pred ponemčením a pomaďarčením vedú spisovateľov k tomu, že vo svojich dielach žiadajú spoluprácu všetkých Slovanov. V tomto období vzniká slavistika: veda o slovanských jazykoch a dejinách.
Antón Bernolák
Bol katolíckym kňazom a jazykovedcom, ktorý uzákonil v roku 1787 spisovnú slovenčinu na základe západoslovenského nárečia z okolia Trnavy. Prvým závažným krokom ku kodifikácii spisovnej slovenčiny bolo vydanie diela Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách, v ktorom vychádza z foneticko – fonologických princípov. Prvou učebnicou pre slovenské školy bola Slovenská gramatika. Bernolákovčina ako spisovný jazyk však neuspokojila všetkých Slovákov, používali ju katolíci, kým evanjelici používali naďalej biblickú češtinu. Ďalším významným dielom bol 5-jazyčný Slovár.
Slovenskú literatúru osvieteneckého obdobia možno označiť za klasicistickú, hoci sa nerozvíjala v cele šírke žánrov typických pre klasicizmus. V prevahe boli nižšie žánre: zábavná, náučná a satirická próza, epigram, bájka a pod. Až neskôr zásluhou J.Hollého sa dostali do popredia eposy.
Jozef Ignác Bajza
Vytvoril prvý slovenský román René mládenca príhody a skúsenosti:
·--je to dvojzväzková román potuliek Reného a jeho učiteľa Van Stiphouta po Európe, ale aj po iných exotických krajinách·--autor vykresľuje mnoho príhod, ale hlavným cieľom bolo opísanie jednotlivých spoločenských vrstiev od najjednoduchších po najbohatšie--tento román autor koncipoval ako výchovný román
Ľudovovýchovný charakter mali aj Bajzové Slovenské dvojnásobné epiframata, v ktorých zosmiešňuje ľudské slabosti a neresti.
Juraj Fándly
Pôsobil na Slovensku ako katolícky kňaz. Vrcholom jeho tvorby, je kniha Dúverná zmluva medzi mňíchom a diáblom: ·--je to prvé dielo v bernolákovčine--odsudzuje niektoré rehole, ktoré v snahe nazhŕňať čo najviac majetku sa nestarali o vzdelanie národa·--obviňuje kňazov, že radšej udržujú ľud v nevedomosti len aby nestratili prestíž·--je to vedecko-satirická rozprava vo forme dialógu medzi mníchom Atanáziom, ktorý nesie všetky črty zaostalých mníchov a kritickým diablom Titinillom Dielami Pilní domajší a poľní hospodár, Zelinkár, O úhoroch aj včelách rozmlúvaní ai. poúčal obyčajných ľudí nielen ako sa majú starať o polia a zvieratá, ale aj o osobnej hygiene
Pavol Jozef Šafárik
Považujeme ho za zakladateľa Slavistiky, literárneho vedca, historika a jazykovedca, ktorý výrazne ovplyvnil vývoj českej a slovenskej literatúry.