“fin de siecle“(koniec storočia).
Poeticky symbolizmus definoval Paul Valéry.
Myšlienkový základ:
-skutočnosť je zložitejšia ako nám ju podávajú zmysly.
-na poznanie skutočnosti nestačí racionálne poznanie, ale básnik musí poznávať intuitívne.
-symbolizmus sa snažil vniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu, ktorý používa prelínanie sa svojich zmyslových vnemov.
-hlavný rozdiel medzi symbolizmom a realizmom je v tom, že symbolizmus má vzťah ku skutočnosti založený na iracionalite.
-v symbolizme sa do popredia dostáva určitý druh individualizmu, teda nadraďovanie jednotlivca nad celok;
a skepsa, čiže akési pochybovanie nad svetom a dobovou spoločenskou situáciou.
-symbolisti považovali minulosť a záujem o dejiny za nepotrebnú a štylizovali sa do role nepochopených, prekliatych. Uvedomili si, že sa v podstate sami vydedili zo spoločnosti, vybrali si samotu v rušnom spoločenskom živote.
-Symbolisti sa snažili uniknúť od hromadiacich sa problémov, začali sa sústrediť na svoje “JA“. Hľadali nové priestory v sne, mimo reality, v neznáme a podvedomí. Poézia symbolistov ťažila zo sugescie a z evokácie(asociácie, vyvolávania).

DEKADENCIA

Na konci 19. storočia sa za dekadentov považovali tí básnici, ktorí opustili tradíciu v poézii. V dekadentnej literatúre zväčša dominovali motívy smrti, zániku, chorobných javov vo veľkomeste, zdôrazňovali sa patologické stavy ľudského vedomia, nespútaná sexualita a výstredné pocity.
V tomto období vznikla skupina autorov, ktorých prezývali prekliati básnici.











PREDSTAVITELIA:

Charles Baudelaire
(1821 Paríž- 1867 Tamže)

Francúzky básnik predstaviteľ dekadencie a symbolizmu. Básnik ktorý cítil celý život rany zo svojho detstva a jeho tvorba je tým do značnej miery poznačená. Narodil sa v Paríži, kde bol synom bývalého kňaza, po revolúcii prof., potom úradníka a Karolíny Defaysovej, dcéry londýnskeho emigranta. Ako šesťročný stratil otca, matka sa o rok vydala za baróna Aupicka. Baudelaire cítil živelný odpor proti nemu a neskoršie aj proti podmienkam súvekého života, proti oporám meštian. spoločnosti a proti servilnosti umenia. Pred maturitou bol vylúčený zo školy. Odmietol akékoľvek zamestnanie. Rodina ho poslala na loď do Kalkaty, ale B. sa predčasne vrátil, obohatený dojmami- básne Albatros, Exotický parfum, Istej kreolskej dáme...Po dosiahnutí plnoletosti utrácal dedičstvo po otcovi a podliehal vplyvu “čiernej Venuši“ Jeanne Duvalovej. Rodina mu obmedzila finančné prostriedky. A aby si zarobil na život dandyho, spolupracoval s menej význ. básnikmi. Začal písať bystré posudky o parížskych salónoch a vypracoval sa na popredného kritika umenia. 1848 bojoval na barikádach. Rozčarovanie z revolúcie a Napoleon. prevratu v B. prehĺbilo pesimizmus. Potom ako založil časopis Verejné blaho, napísal svoju 15 r. pripravovanú jedinú básn. Zbierku Kvety zla. V poézii B. žiada aktivitu všetkých zmyslov. Obnažil tvár veľkomesta, uplatnil čierny humor, nové tóny irónie, sarkazmu a krutosti. Silne ho ovplyvnili skúsenosti s hašišom a ópiom pomocou ktorých mohol viac cítiť svoju duševnú tvár a tak hlbšie skúmať práve toto zmyslové poznanie. Písal rôzne diela ako napríklad: Splín Paríža, Umelé raje, Romantické umenie, Intímne denníky, La Fanfarlo, Bruselské roky, Trosky a iné.