Žiadal, aby sa básnik stal svojprávnym tvorcom a vynálezcom prenikajúcim k vnútor. zákonitostiam umenia. Teóriou „vidiaceho“ nadviazal na starú romantickú a vizionársku predstavu básnika- mága, podľa kt. nadzmyslové závraty majú produkovať javy reči a tie zasa vyvolať “videnie“. Ako prvý čiastočne rozrušil celistvosť a jednoliatosť tematických, vetných a slovných prvkov básnického diela.

Diela: Pri hudbe, Vystrašené deti, Moje tuláctvo, V zelenej krčmičke, Pobyt v pekle, Iluminácie

Paul Verlaine
(1844 Mety- 1896 Paríž)

Syn dôstojníka, stal sa úradníkom. Písal básne, po komúne 1871 sa spriatelil s Rimbaudom. Bolo to veľmi búrlivé priateľstvo, v Bruseli naňho po jednej z častých scén vystrelil, za čo ho odsúdili na 2 r. do väzenia. Prechodne konvertoval ku katolicizmu.V „Romanci bez slov“ sa odráža kríza v ich vzťahu a v „Múdrosti“ úsilie o vnútornú čistotu, kt. hľadal vo viere. Čoskoro sa však vrátil k bohémskemu životu. „Úbohý Léliane“, ako sa často sám nazýval, striedal poryvy vrúcnosti s pýchou dekadencie „prekliatých básnikov“. Patril medzi zakladateľov symbolizmu.
Diela: Prekliaty básnici, Moje väzenie, Vyznania, Saturnské básne, zb. Múdrosť


Guillaume Apollinaire
(1880 Rím-1918 Paríž)

Bol vedúcou osobnosťou avantgardy na začiatku 20 storočia. Vlastným menom Wilhelm Kostrowicki. Pseudonym Appolinaire začal používať až neskôr.
Počas svojho života sa dostal do Nemecka a neskôr do Prahy, čo veľmi ovplyvnilo jeho tvorbu. V Nemecku sa A. dobrovoľne prihlásil na verdunský front, bol ranený, dva razy mu operovali lebku. Spoznal sa s P. Picassom, čo ho priviedlo k utvoreniu kubofuturizmu(spojenie výtvar. prvkov s civilizačnými výdobytkami).Vo svojich básňach spájal statiku s dynamikou a každej myšlienke dával konkrétne miesto. Chcel dokázať, že aj v literatúre sa dá komponovať ako v kubickom maliarstve. Ochorel na Španielsku chrípku a zomrel ako 38 ročný v Paríži. Známi bol tým, že sa celý život zaujímal o spoločenské zvyky nevšedných spoločenstiev- o tulákov, Rómov, obyvateľov predmestí, komediantov...Jeho tvorba mala veľký význam pre vývin literatúry modernizmu. Sviežou lyrikou, aplikáciou nesmierne bohatej škály tónov a novátorskými formami(nevšedné typografické usporiadanie) mal značný vplyv na mladšie generácie.
Guillaume Apollinaire nebol vodcom. Bol oveľa viac tým, čomu sám hovoril raketa signálu. Mohli by sme povedať o Apollinairovi, že bol nákazlivý. Nepotreboval podávať vysvetlenia, nemusel presvedčovať. Tvrdil a uverili tomu.