(1)
Obraz prvej svetovej vojny v slovenskej a českej próze
(Timrava, Urban, Hašek)
Vplyv 1. svetovej vojny na citový a myšlienkový svet človeka. Porovnať a zhodnotiť odlišnosť prístupu jednotlivých autorov k téme.
(MO č. 17)
Božena Slančíková Timrava
Narodila sa v rodine evanielického farára vo vrchárskej dedine. Najprv ju vyučoval otec, neskôr navštevovala v Banskej Bystrici dievčenský ústav. Jej prvé autobiografické dielo - Všetko za národ - hovorí o jej mladosti a prvých literárnych začiatkoch. Pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky v Polidňanskom chotári. Najprv prispievala do rukou písaného časopisu „Ratolesť ”, ktorý si Slančíkové dcéry vydávali pre potešenie. Spočiatku to boli verše - najma ľúbostné, neskôr sa pokúsila o prózu.
Celý svoj život prežila v dvoch novohrad. dedinách - Polidno a Ábelová. Na dlhší čas odišla do Dolného Kubína a svoje zážitky s malomesta stvárnila v novela Skúsenosť. Po skonšení I. svetovej vojny chcela odásť do Martina za kustódku, ale sa jej to nepodarilo - pracovala ako učiteľka v materskej škôlke v Ábelovej. Za prózu Dve doby bola poctená štátnou cenou. V novembri 1951 umrela v Lučenci, kde prežila posledné roky.
Ženské postavy: Timrava vo svojich dielach často opisuje najma ženy. Dedinské slečny nie sú pr ňu éterické devy, vzory cnosti a miloty, ale všedné bytosti, ktoré ničím nevynikajú, chcú len niekoho očariť a dobre sa vydať. Timrava lásku odromantizovala. Prezradila na ženy veci ženské - dovtedy skrývané cenzúrou hanblivosti. (poviedka Za koho ísť ...)
TVORBA:
# novely: Bez hrdosti, Skúsenosť, Všetko za národ, Skon Paľa Ročku, Ťapákovci
# novela Hrdinovia - Novela je kompozične usporiadaná na princípr kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré prináša iba utrpenie, zatiaľ prívrženci vládnucej triedy sa nadchýňajú vojnou a účasť v nej považujú za veľký vlastenecký čin. Kontrast sa prenáša aj do charakteristiky postáv, Na jednej strane stoja ľudové postavy a podnotár Širický a na druhej strane notár Baláň a ľudia okolo neho. V postave notára Laciho Baláňa vytvorila autorka typ bezduchého cynického človeka, barúceho si na tvár masku vlastenectva, no v podstate vlastenca a egoistu. Práve v súvislosti s ním je aj názov novely myslený cynicky a ironicky. Podnotár si plne uvedomuje nezmyselnosť vojny a jej protiľudový charakter.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie