Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
MO17 - 1. svetová vojna v slovenskej a českej próze
Dátum pridania: | 30.11.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | tomas | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 456 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.3 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 8m 50s |
Pomalé čítanie: | 13m 15s |
una anima - jedna duša).
V prvej časti (Stratené ruky) autor oboznamuje čitatelov s dobou, prostredím a postavami, rozvíja prvé konflikty. Obyvatelia dedinky Ráztoky si vojnu začínajú uvedomovať až vtedy, keď z obchodov zmizne múka, polia ostali neobrobené. Skutočnosť im pripomenie aj návrat zmrzačeného Andreja Koreňa. Eva (postava vyskytujúca sa len v prvej časti na konci ktorej zomiera) chce aby notár Okolický vybavil jej mužovi (Adam Hlavej) návrat z frontu domov. Ten jej slúbil,že ti vybaví, ale v skutočnosti nepodnikal nič pretože bol do Evy zaľúbený. Nakoniec Evu znásilnil, ale ona aj napriek tomu trvala na návrate Adama domov. Porodila dievčatko (notárovu dcéru), ale nechcela priznať od koho to dieťa má a nakoniec zostalo nepokrstené. Nakoniec sa Eva v nervovm vypatí nešťastnou náhodou utopila. V dedine zatiaľ zúrila červienka a množstvo detí umrelo. Zúfalé matky chodili zapíjať svoj žiaľ do krčmy ku židovy Aaronovi, u ktorého si vyrobili veľké dlhy.
(3)
Druhá časť (Adam Hlavej) je už ucelenejšia. Zjednocuje ju hlavná postava Adam Hlavej, ktorý zbehol z frontu a teraz sa ukrýva v Ráztokách. Okolický zatiaľ podplatil Kúrňavu aby mu zistil čo tu Adam Hlavej robí a aby mu donášal. Adam sa snaží vypátrať ktoí je pôvodcom nešťastia jeho ženy. No notár ho dal zavrieť za to, že zbehol z frontu. Kúrňavu však začali trápiť výčitky svedomia a tak pomohol Adamovi ujsť z vazenia a oznámi mu kto je zodpovedný za smrť jeho ženy.To ho vo vzbure proti vrchnosti ešte viac utvrdzuje. Adam sa stáva hlavným nositeľom deja až po záverečné kapitoly, keď do popredia opať vstupuje ľud, aby sa živelnou vzburou proti pánom pomstil za odveký útlak a vojnové útrapy. (Aaron aj z rodinou musí z dediny ujsť. Okolického dedina posadí do potoka a by sa neutopil priviažu ho o kôl...)
Román Živý bič je dielom silúného sociálneho protestu a ako ho nazval sám autor - bolestným výkrikom urazenej ľudskej dôstojnosti. Milo Urban týmto románom vo viacerých smeroch predbehol vývin modernej slovenskej prózy, obzvlášť používaním vnútorného monológu, funkčnou lyrizáciou slovenského prejavu a kompeozičnou výstavbou. Jasný ideový zámer umocnený vysokým umeleckým majstrovstvom zabezbpečujú dielu čitateľskú príťažlivosť aj v súčastnosti.