MO17 - 1. svetová vojna v slovenskej a českej próze

(1)
Obraz prvej svetovej vojny v slovenskej a českej próze
(Timrava, Urban, Hašek)
Vplyv 1. svetovej vojny na citový a myšlienkový svet človeka. Porovnať a zhodnotiť odlišnosť prístupu jednotlivých autorov k téme.
(MO č. 17)

Božena Slančíková Timrava

Narodila sa v rodine evanielického farára vo vrchárskej dedine. Najprv ju vyučoval otec, neskôr navštevovala v Banskej Bystrici dievčenský ústav. Jej prvé autobiografické dielo - Všetko za národ - hovorí o jej mladosti a prvých literárnych začiatkoch. Pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky v Polidňanskom chotári. Najprv prispievala do rukou písaného časopisu „Ratolesť ”, ktorý si Slančíkové dcéry vydávali pre potešenie. Spočiatku to boli verše - najma ľúbostné, neskôr sa pokúsila o prózu.
Celý svoj život prežila v dvoch novohrad. dedinách - Polidno a Ábelová. Na dlhší čas odišla do Dolného Kubína a svoje zážitky s malomesta stvárnila v novela Skúsenosť. Po skonšení I. svetovej vojny chcela odásť do Martina za kustódku, ale sa jej to nepodarilo - pracovala ako učiteľka v materskej škôlke v Ábelovej. Za prózu Dve doby bola poctená štátnou cenou. V novembri 1951 umrela v Lučenci, kde prežila posledné roky.
Ženské postavy: Timrava vo svojich dielach často opisuje najma ženy. Dedinské slečny nie sú pr ňu éterické devy, vzory cnosti a miloty, ale všedné bytosti, ktoré ničím nevynikajú, chcú len niekoho očariť a dobre sa vydať. Timrava lásku odromantizovala. Prezradila na ženy veci ženské - dovtedy skrývané cenzúrou hanblivosti. (poviedka Za koho ísť ...)
TVORBA:
# novely: Bez hrdosti, Skúsenosť, Všetko za národ, Skon Paľa Ročku, Ťapákovci
# novela Hrdinovia - Novela je kompozične usporiadaná na princípr kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré prináša iba utrpenie, zatiaľ prívrženci vládnucej triedy sa nadchýňajú vojnou a účasť v nej považujú za veľký vlastenecký čin. Kontrast sa prenáša aj do charakteristiky postáv, Na jednej strane stoja ľudové postavy a podnotár Širický a na druhej strane notár Baláň a ľudia okolo neho. V postave notára Laciho Baláňa vytvorila autorka typ bezduchého cynického človeka, barúceho si na tvár masku vlastenectva, no v podstate vlastenca a egoistu. Práve v súvislosti s ním je aj názov novely myslený cynicky a ironicky. Podnotár si plne uvedomuje nezmyselnosť vojny a jej protiľudový charakter.

(„Čo pre mňa a tento ľud z toho? Č zavinil tento ľud a čo dobrého preň kynie z toho?”). Ľud je zatiaľ pasívny a ani Širický nedokáže svoj protivojnový postoj zmeniť na uvedomelý čin. Jeho individuálny protest sa prejavuje na fronte v tom, že zachraňuje raneného vojaka z nepriateľského tábora a pritom sám hynie. Jeho smrť mala stelesňovať Timravinu mýšlienku zápasu ľudskosti a antihumánnou podstatou I. svetovej vojny.
Obsah: Nočný pokoj v dedine vyruší správa o vypuknutí I. svetovej vojny. Dedina je vykoľajená z bežného života, lebo mladý muži odchádzajú na front. Iba Zuzka Petrovka pociťuje isté zadosťučinenie, lebo vojna odlúčila Anku Matnejovu, s mladým Ďurkom, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil sa žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Notár Baláň vyprevádza mužov z dediny, je presvedšený o skorom váťazstve nad nepriateľom. Vojna sa predlžuje a na front musia odísť aj tí, ktorí boli od vojny oslobodení. Odchod mužov zanecháva v rodinách bôľ, starosti a ničí ľúbosť. Je to práve Širický, ktorý od začiatku odsudzuje vojnu ako zlo a hoci sa jej aj on musí zúčastniť zachováva si ľudskosť, ktorá sa prejavý v scéne keď zachraňuje nepriateľského vojaka s nasadením vlastného života...
Novela „Hrdinovia” bola popri Hviezdoslavových Krvavých sonetoch najvýznamnejším slovenským literárnym dielom s jednoznačne protivojnovým postojom. Timravino dielo obsahuje úroveň európskej realistickej literatúry a svedčí o nevšednom talente spisovateľky.

(2)
Jaroslav Hašek

Hašek patrí medzi moderných českých spisovateľov. Venoval sa žurnalistickej činnosti i bussinessu. Cez prvú svetovú vojnu dezertoval z rakúsko - uhorskej armády a vstúpil do ČS légií. V roku 1918 sa stal príslušníkom Červenej armády, kde vykonával aj politickú funkciu. Niektoré časti románu Osudy dobrého vojaka Švejka napísal autor už počas I. svetovej vojny, vtedy boli aj publikované. Celý román vo aký ho poznáme dnes vznikol až po Haškovom návrate do ČSR. Román nie je úplne dokončený lebo autor predčasne v roku 1923 umrel. TVORBA: Svoje dielo založil na tradícii okrajových literárnych žánrov. Spočiatku ho kritika nebrala vážne, hodnoty jeho literárnej tvorby vystúpili do popredia až neskoršie a to aj vo svetovom meradle. Jaroslav Hašek písal na začiatku svojej krátkej literárnej kariéry krátke poviedky, humoresky, cestopisné fejtóny o ľuďoch zo spoločenskej periférie.

Ako rovesník buričskej generácie staval proti byrokracii a militarizmu krásu a neopakovateľnosť slobodného i keď chudobného života.
# román Osudy dobrého vojaka Švejka za svetové války
Charakteristika hlavnej postavy: Jaroslav Hašek podáva vo svojom, románe tzv. heroikomický typ postavy. Švejk nie je hrdinom v pravom slova zmysle, nevykonáva totiž žiadne hrdinské činy. Svojim postojom k vojne, k vrchnosti RU armády, k bezduchým nariadeniam sa vysmieva svojej dobe a pomerom, ktoré vtedy panovali. Touto komickosťou, ktorá však nie je totožná so zbabelosťou ani hlúposťou, autor naznačil, že obyčajný vojak, ktorý nemal záujem o víťazstvo cisárskej armády, musel nevyhnutne vojnu posudzovať ako absurdnú záležitosť.
Kompozícia: ODVŠ sú z kompozičného hladiska moderným románom.V popredí nie je dej. Švejk sa predstavuje čitateľovi stále v novom a novom svetle. Prekvapuje ho svojou reakciou na neočakávané okolnosti, ale dej nieje vzrušený a nai príliš rozvetvený. Je to v podstate montáž zostavených scén, ktoré nasledujú za sebou v príčinnej súvislosti. Rozprávačom udalostí je sám Švejk. Aj toto je určitý druh štylizácie, lebo za touto postavou sa skrýa sám autor Jaroslav Hašek.
Jazykové prostriedky: V tejto oblasti sa prejavil Hašek ako netradičný spisovateľ. Základná vrstva jeho lexikálnych a syntetických prostriedkov spočíva na živej hovorovej reči, ktorá srší vtipom.Hašek nepohrdol ani slangovými alebo žargónovými výrazmi. V reči d·stojníkov a vojakov sa často vyskytujú celé vety v nemčine, pretože to bol v tom čase úradný jazyk.

Milo Urban

- narodil sa na Orave, písať začal už ako 16 ročný, naskôr pôsobil v Bratislave ako redaktor
# novela Jašek Kutliak spod Bučinky
# novela Za vyšným mlynom (novela sa stala predlohou k opere Krútňava) Ondrej Zimoň zo žiarlivosti zabije Jána Štelinu - prenasleduje ho svedomie, upodozrieva ho aj vlastný otec; Ondrej sa nakoniec priznáva a mravne sa očistí
# novela Z tichého frontu - autor novelou vniesol do slovenskej prózy psychologické vykresľovanie postáv cez ich vnútorné konfliktné situácie a vyhranené etické princípy. Za týmto účelom si vypracoval dramatický skratkovitý štylistický postup.
# román Živý bič
Je to román s tématikou prvej svetovej vojny. Dáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny. Román sa delí na dve časti: Stratené ruky
Adam Hlavej - Ich dejová výstavba je odlišná, ale tvoria jeden celok. Jednotlivé kapitoly románu sú zaľudnené celým radom neobyčajne plasticky vykreslených postáv (Ilčíčka, jej syn Štefan, notár Okolický, Eva Hlavajová ai, ku ktorým sa v druhej časti pripojí aj Adam Hlavej. Obyvatelia reagujú na vonkajšie impulzy ako jedna bytosť a preto sa tento román označuje ako unanimistický (lat.

una anima - jedna duša).
V prvej časti (Stratené ruky) autor oboznamuje čitatelov s dobou, prostredím a postavami, rozvíja prvé konflikty. Obyvatelia dedinky Ráztoky si vojnu začínajú uvedomovať až vtedy, keď z obchodov zmizne múka, polia ostali neobrobené. Skutočnosť im pripomenie aj návrat zmrzačeného Andreja Koreňa. Eva (postava vyskytujúca sa len v prvej časti na konci ktorej zomiera) chce aby notár Okolický vybavil jej mužovi (Adam Hlavej) návrat z frontu domov. Ten jej slúbil,že ti vybaví, ale v skutočnosti nepodnikal nič pretože bol do Evy zaľúbený. Nakoniec Evu znásilnil, ale ona aj napriek tomu trvala na návrate Adama domov. Porodila dievčatko (notárovu dcéru), ale nechcela priznať od koho to dieťa má a nakoniec zostalo nepokrstené. Nakoniec sa Eva v nervovm vypatí nešťastnou náhodou utopila. V dedine zatiaľ zúrila červienka a množstvo detí umrelo. Zúfalé matky chodili zapíjať svoj žiaľ do krčmy ku židovy Aaronovi, u ktorého si vyrobili veľké dlhy.

(3)
Druhá časť (Adam Hlavej) je už ucelenejšia. Zjednocuje ju hlavná postava Adam Hlavej, ktorý zbehol z frontu a teraz sa ukrýva v Ráztokách. Okolický zatiaľ podplatil Kúrňavu aby mu zistil čo tu Adam Hlavej robí a aby mu donášal. Adam sa snaží vypátrať ktoí je pôvodcom nešťastia jeho ženy. No notár ho dal zavrieť za to, že zbehol z frontu. Kúrňavu však začali trápiť výčitky svedomia a tak pomohol Adamovi ujsť z vazenia a oznámi mu kto je zodpovedný za smrť jeho ženy.To ho vo vzbure proti vrchnosti ešte viac utvrdzuje. Adam sa stáva hlavným nositeľom deja až po záverečné kapitoly, keď do popredia opať vstupuje ľud, aby sa živelnou vzburou proti pánom pomstil za odveký útlak a vojnové útrapy. (Aaron aj z rodinou musí z dediny ujsť. Okolického dedina posadí do potoka a by sa neutopil priviažu ho o kôl...)
Román Živý bič je dielom silúného sociálneho protestu a ako ho nazval sám autor - bolestným výkrikom urazenej ľudskej dôstojnosti. Milo Urban týmto románom vo viacerých smeroch predbehol vývin modernej slovenskej prózy, obzvlášť používaním vnútorného monológu, funkčnou lyrizáciou slovenského prejavu a kompeozičnou výstavbou. Jasný ideový zámer umocnený vysokým umeleckým majstrovstvom zabezbpečujú dielu čitateľskú príťažlivosť aj v súčastnosti.