- je žánrom veľkej epiky
- najznámejší a najrozšírenejší žáner súčasnej prózy
- z hľadiska rozsahu i obsahu a použitia kompozičných i štylistických prostriedkov sa vyznačuje veľkou pestrosťou
- najviac spoločných vlastností ma s poviedkou a novelou
- obsahuje dejové zložky, viaceré postavy a zložité vzťahy medzi nimi
- preberá aj prvky ostatných literárnych druhov
- ak sa v texte nachádza nadmerné množstvo lyrických prvkov, hovoríme o lyrizácii románu
- ak sa zvýši napätie a hutnosť textu, hovoríme o dramatickosti
- rozsah nie je presne určený- 60-70 000 slov až do 200 000
- prvý román vznikol už v antike(s ľúbostnou tematikou): Langos- Dafnis a Chloé z 3. s. p.n.l.
- pre romány z obdobia staroveku je typická historická, fantastická alebo dobrodružná, ľúbostná a satirická tematika: Apuleius: Zlatý osol, Petronius: Satirikom
- v stredoveku sa rozvíjali veršované epické skladby: Tristan a Izolda
- vplyv orientálnej literatúry: Rozprávky tisíc a jednej noci
- v stredoveku sa román rozvíjal popri epose iba ako menej hodnotný žáner
- vedúce postavenie medzi epickými žánrami si získal postupne

- je vývinovo najpremenlivejším žánrom
- z vývinového hľadiska sa za dôležitý medzník pokladá Rabelaisov román: Garganrua a Pantagruel
- ešte väčšmi vývin románu ovplyvnil Don Quijote de la Mancha
- Pikareskný román: pokladá sa za istý druh plebejskej literatúry
- hlavnou postavou je šibal, ktorý sa vyznačuje chytráctvom a podnikavosťou
- putuje od jedného pána k druhému, úspechy sa striedajú s neúspechmi
- je začiatočnou formou dobrodružného románu
- vzniká v španielskej lit. v 16. a 17: stor., no vrchol dosiahol až v 18: stor.: La Sage: Gil Blas, H. Fielding: tom Jones, J.Hašek: Osudy dobrého vojaka Švejka
- z pikareskného románu vznikajú ďalšie typy románu, predovšetkým tzv. výchovný román a filozofický román: dobrodružná tematika: Voltaire: Candide
- v romantizme sa začína prehlbovať opis vnútorného stavu postáv
- vďaka Dostojevskému a Tolstému vzniká psychologický román: v období modernizmu sa román otvára všetkým sféram spol. života, no zároveň aj viac subjektivizuje a priberá nové, niekedy značné protichodné názory a pohľady na isté javy
- každé dielo obsahuje filozofický náhľad na svet: F. Kafka, J. Joyce, M. Proust, T. Mann
- v druhej polovici 20. stor. modernizmus vystriedal postmodernizmus: U.