Izák bol nahý a predvádzal vypracovanú atletickú postavu antických sôch, čo bol veľmi zásadný prelom v asketickom pohľade stredovekého kresťanstva a jeho umenia. Ghibertiovým majstrovským dielom boli dvoje panelové dvere určené pre florentskú kaplnku. V jeho dielňach sa učilo mnoho florentských umelcov a jeden z nich, Donatello (asi 1386-1466), bol dokonca ešte väčším umelcom ako jeho majster. Jeho klasikou inšpirované sochy vyzerajú ako živé. Platí to tiež o bronzovom Dávidovi, odliatom v 30. rokoch 15. storočia, čím posunul renesančnú dokonalosť o značný kus dopredu. Dávid je nahý bojovník s jednou nohou elegantne položenou na Goliášovej hlave. Socha bola od dôb antiky v európskom umení prvým stvárnením celkom obnaženého tela v životnej veľkosti. Filippo Brunelleschi (1377-1446), patriaci k rovnakej generácii ako Ghiberti, bol najväčším architektom rannej renesancie. Sám Florenťan, preštudoval antické pamiatky, ktoré ovplyvnili ďalších architektov a učencov. Antická rímska teória a prax sa dostali do širokého povedomia a prvky antickej architektúry (stĺpy, štíty s rímsou v tvare trojuholníka, guľaté klenby a kupoly) boli nadšene používané na všetkých možných budovách, čo trvalo až do 20. storočia. Brunelleschi tiež vypracoval zákony zvládnutia perspektívy- kreslenie obrazu na rovný povrch tak, aby to vyzeralo, že má hĺbku a plynulo ustupuje do diaľky. Táto metóda bola dôležitá pre sochárov (napr. u reliéfov), ale významnejšiu úlohu zohrala u maliarov. Tí nemohli napodobňovať antiku, pretože žiadne rímske ani grécke maliarske diela neboli známe. Ale mohli spracovať svoje predstavy v duchu antiky, pričom antické sochy im mohli ponúknuť návod, ako vytvárať veľkolepé obrazy v naturalistickom štýle, čo ako prvý ukázal Masaccio (1401-1428).
Dlhú dobu vládol vo florentskej republike rod Medicejovcov , rod bankárov a obchodníkov, ktorí žili kráľovským štýlom. Pre slávu mesta i svoju utrácali neobmedzene. Medicejovci i ďalšie rody v meste vyžadovali od maliarov detailnú dekoratívnu prácu v jasných farbách.
Najväčším maliarom tohto štýlu bol zrejme Sandro Botticelli (asi 1445-1510), jeho pevné línie, pestré farby a charakteristické postavy dodávajú dielam veľmi zvláštnu atmosféru. Botticelliho obraz Klaňanie kráľov je príkladom náboženskej scény, kde sú zobrazení aj pyšní a do seba zahľadený umelcovi mecenáši Medicejovci, čo zaujímavo kontrastuje s ľahko načrtnutými postavami Madony a dieťaťa.