Botticelliho najznámejšie obrazy Primavera (Jar) a Zrodenie Venuše predstavujú inú stránku renesancie- vášeň pre klasickú mytológiu a mystické filozofické názory.
Z ranných renesančných maliarov pôsobiacich mimo Florencie najviac vyčnievajú Andrea Mantegna (asi 1431-1506) a Piero della Francesca (asi 1415-1492). Piero využil s matematickou presnosťou perspektívu čo je patrné na takých obrazoch ako je Bičovanie Krista. Perspektíva v kombinácii s podivne chladnými postavami dodáva Pierovým obrazom príznačný nadčasový ráz.
Obdobie od roku 1500 do roku 1530 je známe ako obdobie vrcholnej renesancie. Generácia umelcov, ktorá dospela, zdokonalila pojatie perspektívy, šerosvitu (tieňovania) a ďalších techník, ktoré vyvolávali dojem, že sa ľudia pozerajú na skutočné postavy a deje.
Behom vrcholnej renesancie nahradil Florenciu ako centrum talianskeho umenia Rím, aj keď všetci veľkí umelci, ktorí v tomto meste pracovali, neboli Florenťania. Rím mohol ponúknuť mecenášstvo na najväčšej úrovni- predovšetkým zo strany ctižiadostivých a svetsky orientovaných pápežov, ako boli Lev X. a Július II., ktorí sa chceli stať nesmrteľnými a obnoviť veľkosť hlavného mesta. Zamestnávali najlepších umelcov, a tým majú obaja pápeži zásluhu na zrode majstrovských diel, ako je výzdoba Sixtínskej kaplnky a mohutná mramorová nádhera chrámu sv. Petra, najväčšieho chrámu kresťanského sveta.
Počas vrcholnej renesancie boli na vrchole svojho rozvoja traja umelci s obrovským talentom. Súčasníkom museli Leonardo da Vinci, Michalangelo a Rafael pripadať ako nadľudia. A myšlienka, že umelec je aj vynikajúcim remeselníkom, ktorý dokonale splní objednávku, má v skutočnosti pôvod práve v tomto období. Leonardo da Vinci (1452-1520) bol z tých troch najstarší. Hoci bol všestranne talentovaný, zanechal po sebe iba pár obrazov; v Ríme trávil relatívne málo času. Avšak Madona v skalách a Mona Lisa sú dokonalými ukážkami klasického ideálu – ako živé, predsa však záhadné. Rovnako ako Leonardo da Vinci i Michelangelo Buonarroti (1475-1564) bol Florenťan. Veľký sochár a maliar, ktorý strávil štyri roky svojho života maľovaním rozsiahleho výjavu z biblickej histórie od stvorenia sveta na strop Sixtínskej kaplnky.
Raffael Santi (1483-1520) bol najčistejší zo všetkých klasicistov a vkladal do svojich majstrovských diel kľud a harmóniu aj v prípadoch, keď mala zobrazovať výbušnú scénu. Jeho obrazy Madony, ľudské a nežné, ale aj čisté a zidealizované, boli začiatkom tradície, ktorá trvala celé storočia. Medzi jeho najznámejšie diela patria fresky vytvorené v Stanze, skupine miestností vo Vatikáne.