Výsledkom bol nový spisovný jazyk – štúrovčina. Založením Tatrína (1844 v Liptovskom Mikuláši) a Slovenských národných novín vyvolali nevídanú verejnú výmenu názorov. V roku 1829 vzniká na Bratislavskom lýceu Spoločnosť česko-slovanská. Zakladateľmi sú Karol Štúr a Samo Chalupka. Najväčší rozvoj zaznamenala roku 1935 po príchode Ľudovíta Štúra, ktorý sem vniesol politiku. Ciele spoločnosti: vzdelávanie v rodnom jazyku, šírenie osvety, študovanie dejín, výklad našich aj slovanských autorov, oslava významných historických udalosti. 24.4.1836 sa tajne uskutočnila pamätná vychádzka na Devín, kde účastníci prijali ku krstným menám aj symbolické slovanské mená (napr. Ľ. Štúr–Velislav). V roku 1837 vychádza vládne nariadenie, ktoré ruší hnutia mládeže a súčasne aj Spoločnosť Česko - slovanskú. Predstavitelia presunuli činnosť na Katedru reči a literatúry česko-slovanskej. Vedúcim katedry bol profesor Palkovič, zástupcom bol Štúr. Roku 1843 bol Štúr z katedry pre svoje pokrokové myšlienky odvolaný pod zámienkou protištátnej činnosti. Na protest odchádza väčšina študentov s ním do Levoče. Tu vznikajú básne Duma bratislavská od Janka Kráľa a Nad Tatrou sa blýska od Janka Matušku.

Literárny program

Štúrovci videli záruku literárneho rozvoja v zdravom jadre slovenského ľudu. Neorientovali sa len na zobrazovanie minulosti, ale zobrazovali jednoduchý ľud aj v súčasných podmienkach. Minulosť aktualizujú na uvedomenie nedostatkov prítomnosti.
Na Slovensku ide o tretiu fázu národného obrodenia po osvietencoch a klasicistoch, formovanie nového hnutia mládeže. Zameralo sa na ľudové vrstvy a meštiactvo. Hnutie malo národno-oslobodzovací charakter. Slovenské národne hnutie sa vyvíjalo pod dvojím útlakom – maďarským a rakúskym. Tento útlak sa prejavil aj v tvorby nasledujúcej generácie štúrovskej.
Štúrovci sa opierali o ľudovú slovesnosť. Hlavným literárnym okruhom sa stáva lyrika. Vznikajú nové žánre (dráma) ako ponáška na ľudovú pieseň. Najčastejším útvarom bola balada. Diela niesli prvky protifeudálneho odboja, básnické obrazy. Typická je sylabická prozódia. Rozvíja sa aj próza, ale v menšom rozsahu – historické povesti, kratšie prózy zo súčasného života.
Štúr a štúrovci patrili k slovenskej romantickej generácii. Štúr ako básnik prispel k poézii pri prechode z klasicizmu ku romantizmu.