Ľudovít Štúr

Ľudovít Štúr jebol najvýznamnejšou osobnosťou slovenského života v období
národného obrodenia v 30. - 40. rokoch. 19. storočia. Narodil sa v Zay - Uhrovci v učiteľskej rodine, čiže mal poskytnuté základné vzdelanie, neskôr študoval na nemeckom gymnáziu v Rábe, roku 1829 odchádza na Bratislavské evanjelické lýceum (Katedra reči a literatúry česko-slovanskej). Tu bol rok predtým založený študentský literárny krúžok Spoločnosť česko-slovanská, ktorého cieľom bola vlastenecká výchova v materinskom jazyku. Mladý Štúr bol jeho horlivým predstaviteľom a ako obdivovateľ Kollára a Šafárika vydal prvý básnický almanach krúžku. V apríli 1836 na Devínskom hrade zaviazal mládež slávnostným sľubom k vernosti národu a Slovanstvu. V tom čase už bol podpredsedom slovenského krúžku a prednášal na lýceu dejiny slovanstva a ruskú literatúru ako zástupca profesora Palkoviča. Dva roky študuje v Halle v Nemecku.
Pod policajným dozorom v Modre sa staral o sedem sirôt po nebohom bratovi a pracoval na nových dielach. Od roku 1853 pripravoval politický spis Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré vyšlo po jeho smrti. Od roku 1845 - 1845 vydával 1. slovenské noviny - Slovenské národné noviny (príloha Orol Tatranský). Bol poslancom za mesto Zvolen, v roku 1847 vystúpil na Uhorskom sneme kde žiadal zrušiť poddanstvo, rozšíriť národné školstvo.
Zomrel cez zimu 12.1.1856 v Modre na následky zranenia na poľovačke. Akoby sa naplnili slová, ktoré raz povedal J. M. Hurbanovi: „To je pekná smrť, keď hrdina padá v mladom veku, prv než svet môže vidieť jeho mdlobu.. „
SAV udeľuje za zásluhy v spoločenských vedách plaketu Ľudovíta Štúra.

Štúrovci

Bol to hlavný prúd slovenského národného hnutia v polovici 19. storočia, nazvaný podľa jeho najvýznamnejšej osobnosti Ľudovíta Štúra. Formoval sa v 30. a 40. rokoch najmä na evanjelickom lýceu
v Bratislave, kde pôsobila Spoločnosť česko-slovanská a spolok Vzájomnosť.