Umelecké stvárnenie doby, človeka a humanistické poslanie súčasnej svetovej prózy

19. UMELECKÉ STVÁRNENIE DOBY, ČLOVEKA A HUMANISTICKÉ POSLANIE SÚČASNEJ SVETOVEJ PRÓZY
(FRANCÚZSKA, ČESKÁ, AMERICKÁ A RUSKÁ LITERATÚRA).

Česká literatúra – problémy 2. sv. vojny, medziľudské vzťahy, socialistická spoločnosť – skúmala problémy morálky

JÁN OTČENÁŠEK
Rómeo, Júlia a tma – román, reagoval na 2. sv vojnu z obdobia Heydrichiády, keď bolo zavraždených veľa českých vlastencov a odsun židov do koncentračných táborov. Kontrast vojna a láska. Dej: príbeh židovského dievčaťa Ester, jej rodičov odsunuli do koncentračného tábora a Ester sa podarilo z transportu odísť. V parku ju objavil Pavel, keď mu vyrozprávala o sebe, rozhodol sa, že ju schová. Jeho otec mal krajčírsku dielňu, boli tam priestory a tam ju ukryl. Zatemnil jej okná a tajne jej nosil stravu. Prežívajú spolu voľné chvíle a plánujú si spoločnú budúcnosť. Ester túžila byť baletkou a Pavel astronóm. Láska sa nenaplnila, skončila sa tragicky. Pri jednej z domových prehliadok Ester nevydrží psychické napätie a nechcela vystavovať nebezpečenstvu Pavlovu rodinu. Vybehla z úkrytu a na ulici ju zastrelili. Názov diela je symbolický: Rómeo a Júlia = láska a tma – vojna. Stvárnil 2. sv. vojnu s vážnosťou.

BOHUMIL HRABAL
Ostro sledované vlaky – román, 2. sv. vojna, dej sa odohráva na žel. Stanici, ktorá je sledovaná nemcami, lebo cez túto stanicu prechádzali vlaky, ktoré prevážali muníciu, zbrane.
Dej: hl. hrdina je mladý chlapec Miloš Hrma. Pracuje ako telegrafista. Autor ho zobrazuje ako nezrelého človeka. Pracuje tam výpravca Hubička, nahovorí Miloša, aby sa zúčastnil sabotáže proti nem. transportu. Hubička je človek, ktorý na vojnu pozerá nadľahčene, snaží sa robiť srandu a spôsobuje tým problémy nadriadenému. Svojim správaním zneuctil stanicu aj nem. armádu. Príbeh sa končí tak, že Miloš hodil na transport granát a z vlaku vypadli nem. vojaci, jeden z nich stačil Miloša postreliť a tak padol k nim. Umrel.

Ruská literatúra
BORIS PASTERNÁK
Doktor Živago – román, hl. postava doktor Živago v detstve sirota – chudobný. Vychovávali ho v bohatej rodine profesora agronómie, kde ho vychovávali spolu s ich dcérou Toňou. Jurij vyštudoval medicínu. Prvý krát zasiahla Jurija revolúcia v Rusku 1905 – protest proti cárovi. Potom 1. sv. vojna 1914-1918, Jurij ako lekár sa dostal na front. Zoznámil sa s osudovou láskou Larisou. Jurij bol ženatý s Toňou. Veľká októbrová socialistická revolúcia 1917 – padol cár a k moci sa dostala robotnícka trieda.

Preto sa inteligencia dostávala do problémov. V Ukrajine nastal hlad a chudoba. Jurij so svojou rodinou sa rozhodli odísť na Ural do dediny, kde kedysi ich rodina mala majetok. Živili sa prácou na poli. Jurij chodieval do knižnice a tam sa náhodne stretáva s Larisou. Začína sa ľúbostný vzťah. Zajali ho partizáni a držali ho jeden a pol roka v zajatí. Podarilo sa mu ujsť, dostáva sa domov, ale zisťuje, že jeho rodina odišla a Larisa sa snaží zachrániť tak, že odchádza so svojim známym na ďaleký východ do Moskvy. Jeho rodina odišla do Francúzska. Začal vykonávať lekársku prax. Oženil sa s dcérou ich sluhu. Nebol šťastný. V závere umiera na ulici, keď vystúpil z električky, dostal srdcový infarkt.
Kniha má aj epilóg – dodatok, v ktorom sa Jur. Priatelia zamýšľajú nad situáciou v Rusku, v ruských pracovných táboroch. Prvé koncentračné tábory autor v románe vyzdvihol tradičné ľudské hodnoty: láska, rodina a kresťanská viera. Odsúdil ideológie fašizmu, socializmu...
„Človek sa rodí, aby žil, nie, aby sa pripravoval na život.“

ALEXANDER SOLŽENICYN
- zobrazoval problémy ruskej inteligencie po 2. sv. vojne, autor autobiografickej novely
- predstaviteľ inteligencie
Jeden deň Ivana Denisoviča – autobiografická novela, umelecké stvárnenie pobytu ľudí v pracovných táboroch. Hl. hrdina I. D. Šuchov sa do prac. tábora dostal preto, lebo v 2. sv. vojne bojoval v ruskej armáde. Dostal sa nem. zajatia. Kruté zaobchádzanie s nimi. Šuchov mal problém, aby tam prežil. Jemu a jeho priateľom sa podarilo ujsť. Po skončení vojny sa vrátili domov. Boli odsúdení za vlastizradu – dostali 25 rokov väzenia – do pracovného tábora. Tu prežíva len hlad, chlad, nedostatok spánku a neľudské životné podmienky. Rôzny ľudia – skutoční zločinci, polit. väzni, veriaci aj deti. Autor v novele zobrazil 3653 deň trestanca. Celkom úspešný deň, nezavreli ho do väzenia, neochorel, ukradol kašu, podarilo sa mu vyrobiť pílku, tabak ale najväčším úspechom bolo, že prežil. V roku ho pustili.

Súostrovie Gulag – faktografická próza, obsahuje výpovede ľudí, lásky, novinové správy

Americká literatúra
JOHN STEINBECK
O myšiach a ľuďoch – román, postavený na dialógoch, o živote bezdomoucov, ktorí putujú za prácou a snívajú o mieste, kt. by mohli nazvať domovom. George Milton a Lennie Small prichádzajú pracovať na farmu do salinaského údolia. George sa snaží chrániť fyzicky silného ale slabomyseľného Lennieho pred zlom okolitého sveta. Lennieho záľuba v hľadaní hebkých vecí sa skončí tragicky.

Nechtiac zlomí väzy žene šéfovho syna, ktorá sa pokúša ho zviesť. George ho zastrelí, aby ho uchránil pred lynčovaním. Chceli si otvoriť farmu. Je tu realistický obraz života najbiednejších ľudí v bohatej Kalifornii.

Ovocie hnevu – sociálno kritický román, osudy troch generácii rodiny Joadovcov, ktorá počas hospodárskej krízy prišla o farmu v Okahome. Po opustení farmy odchádzajú do Kalifornie. Cestou sa stretávajú s opovrhnutím domáceho obyvateľstva, ale aj s porozumením. Ocitnú sa v utečeneckom tábore. Prácu nenašli. Je tu bieda a poľnohos. robotníci štrajkujú. Keď šerifovia prídu zatknúť vedcov štrajkujúcich, syn Toma Joada jedného z nich zabije. Ujde a skrýva sa pred políciou. Rodina putuje ďalej. Dcére sa narodí mŕtve dieťa. V stodole nachádzajú umierajúceho starca s malým dieťaťom, ktoré Rose zachraňuje pred smrťou materinským mliekom. Hoci je osud Joadovcov tragický, záver románu je symbolický. Napr. najchudobnejší zachraňuje život dieťaťa, zo zúfalstva vyviera nádej, vôľa žiť.

JEROME DAVID SALINGER
Kto chytá v žite – psychologický román, odohráva sa v New Yorku, predvianočný čas. V knihe zobrazil generačné problémy americkej spoločnosti, ktorej vládli konvencie aj financie a vyjadril túžbu pomáhať ľuďom, ktorí tieto problémy majú. ŽITO predstavuje úspešnú zlatú americkú spoločnosť, v ktorej mnohí ľudia museli hľadať záchranu. Kľúčovou kapitolou je 24 – Holden sa stretáva so svojim obľúbeným profesorom angličtiny Antoliny. Autor vyjadril: Život človeka je o hľadaní hodnôt, ktoré keď momentálne nemôžeme dosiahnuť, nesmieme sa vzdať. Formálna stránka zodpovedá obsahu, veľké množstvo vulgarizmov a slangových slov. Čitateľský denník.

Holdena vyhodia zo školy pre zlý prospech / nie je to prvá škola /. Škola pre neho neznamená veľa, nenávidí ju. Nenávidí tam všetko a všetkých. Svojich spolužiakov, ale nie len ich, považuje za “tajtrlíkov a idiotov”. Po príchode do New Yorku nastupuje dlhú cestu k sebapoznaniu a sebaurčeniu, cestu od nevinnosti k vedeniu, od smrti k životu. Snaží sa s niekým porozprávať o tom, čo sa stane v zime s labuťami z jazierka v parku, či sa o nich niekto postará alebo zamrznú.
U nikoho ale nenachádza porozumenie a ochotu aspoň sa pozastaviť nad týmto problémom. Je to malé prirovnanie k pyramíde, ktorej vrchol sa nám zdá príliš vysoko na to, aby sme si dali námahu sa naň dostať a pritom by stačilo stlačiť gombík na výťahu a pohodlne sa vyviesť. My sa ale staráme o spodné veľké poschodia a zatiaľ, čo opravujeme jednu stranu, druhá sa úplne pokazí.

Autor sa snaží poukázať na to, že ak nie sme schopní postarať sa o malé veci ako sa môžeme starať oveciveľké. Téma života a smrti sa objavuje aj v Holdenových spomienkach na brata Alieho, ktorý zomrel na rakovinu. Alie pre neho predstavoval a predstavuje vzor veľkého brata ochraňujúceho menších. Z toho pravdepodobne pramení aj jeho sen chytať deti, hrajúce sa v žitnom poli, aby nespadli do strmého útesu za poľom. Dokazuje to aj vo vzťahu k sestre Phoebe. Bol by za ňu ochotný položiť život. Obdivuje jej “ochranný obal”, ktorý ju chráni pred krutým svetom reality. Zároveň si uvedomuje, že fiktívny pancier okolo nej sa bude stenšovať a raz bude úplne bez neho a záleží len na nej, koľko z neho dokázala vstrebať priamo do svojho vnútra. Holden akoby niekde takéto čarovné vrecúško zabudol a aj preto vníma všetku tú pretvárku, falošnosť, povýšenectvo, amorálnosť, okolo seba. Z tejto situácie v minulosti existovali len dve východiská. Smrť ako vykúpenie zo sveta hriešnikov a viera v lepší život, posmrtné spasenie alebo život a vzbura proti svetu a jeho prioritám a zásadám. Z týchto dvoch možností nakoniec vychádza víťazne život. Predstava počmáraného náhrobného kameňa pripadá Holdenovi ako istá forma kapitulácie. Pochopí, že o svoju šancu sa treba pobiť. Vzdáva sa sna byť záchrancom v žitnom poli. Uvedomuje si, že by nezachránil všetky deti a keď už sa nakazí jeden, nakazia sa aj ďalší. Vyvolá to reťazovú reakciu. Niektoré z detí na dno priepasti dopadnú veľmi tvrdo, iné budú s padákmi na chrbte, ktoré dostali od rodičov pomaly krúžiť dolu, ďalšia skupinka sa pôjde pozrieť čo je tam za okrajom, začujú dáke zvuky, ale neskočia a štvrtá skupinka sa nebude ani obťažovať prísť k okraju. Každý bude mať zodpovednosť sám za seba a bude záležať len na ňom samom. Dôležitým faktorom prežitia je zmysel pre čierny humor a schopnosť pozerať na veci z nadhľadu.
Román sa nevyhýba ani téme lásky, ktorá je silne poznačená svetom okolo nej. Je silne materialisticky založená, čo dokazuje nielen prostitútka, pre ktorú je dávať lásku práca za peniaze, ale aj Sally Hayesová, ktorá nevie pochopiť predstavu Holdena o živote bez vzdelania a neistej pracovnejbudúcnosti. Holden si myslí, že jediný, kto by ho mohol pochopiť, je jeho kamarátka z detstva Hanka Gallaagherová, pred ktorou nemal nikdy žiadne tajnosti a vždy si boli veľmi blízki. No v podvedomí ako keby sa bál jej zavolať a stretnúť sa s ňou.

Neodhalí nikdy prečo jej nezavolá, no pravdepodobne má strach z toho, že by ho aj jediná osoba, mimo rodiny, zradila a nepochopila.
Román Kto chytá v žite zachytáva revoltu americkej mládeže proti konvenciám sveta dospelých. Autor používa hovorový, živý jazyk obohatený o veľké množstvo slangových výrazov a vulgarizmov, ktorými len podtrhuje odpor.

Francúzska literatúra
ALBERT CAMUS
- predstaviteľ francúzskeho existencializmu – vychádza z filozofie existencializmu, kt. sa zaoberá podstatou ľudskej existencie, skúma jeho zmyselnosť, skúma človeka v hraničných situáciách
- autor skúmal problém tzv. vyhnanstva, človeka medzi ľuďmi (odcudzenie človeka človekom)
Cudzinec – román, odohráva sa v Alžírsku, rozpráva v 1. osobe. V prvej časti oboznamuje čitateľa s Meursaultom skromným úradníkom. Udalosti, ktoré s ním súvisia (smrť a pohreb matky), prežíva pasívne, podobne aj ľúbostné dobrodružstvo s Máriou jeho bývalá kolegyňa. Prijíma pozvanie suseda Raymonda a spolu s Máriou idú k moru na chatu. Meursault zabije nepriateľa araba. Druhá časť: zatknutie, výsluchy, proces a odsúdenie na trest smrti. Pred popravou odmieta útechu kňaza so slovami: každý človek je odsúdený na smrť. Keď stratí akúkoľvek nádej žiť, zrazu sa cíti slobodný. Príchod konca považuje ako svoje vykúpenie.
Mýtus o Sizyfovi – esej, o hrdinovi z antiky, ktorý gúľal balvan do vrchu a vždy, keď bol pred cieľom, tak ho to vrátilo späť. Autor tým vypovedal, že nezmyselnosť nášho bytia máme poraziť zmyselnou aktivitou a nevzdávaním sa.
Mor – román, vypovedal cez jednoduchý deň o sírení moru a hľadaní lieku naň. Mor symbolizuje medzi ľuďmi zlobu, pýchu, závisť, nenávisť a klamstvo. Proti tomuto moru musíme bojovať a východisko musíme hľadať vo svojom vnútri.

SAMUEL BECKETT
Absurdná dráma – nezmyselná, divadelná hra nemá súvislý dej, nemá zápletku, postavy vedú chaotické rozhovory, na prvý pohľad sa zdá, že všetko je nezmyselné, dráma nemá ani rozuzlenie
Čakanie na Godota – Prvé dejstvo: stretnutie dvoch tulákov, začnú viesť rozhovor, že čakajú nejakého pána Godota. Prichádza k nim pán a na reťazi majú uviazaného otroka. Potom príde chlapec a povie im, že pán Godot nepríde. Druhé dejstvo: opakuje sa začiatok, ale otrok vedie pána, lebo pán je slepý. Odohráva sa rozhovor. Zase príde chlapec a povie, že pán Godot zase nepríde. Godot – skrátené od Got = Boh alebo ako nádej alebo zmena

- absurdné drámy, ktoré reagovali na soc. režim písal V. Havel

PUBLICISTICKÝ ŠTÝL
Publicita rozumieme aktuálne písomné a ústne prejavy určené pre širokú verejnosť realizované prostredníctvom masovej informácie. Hlavnou funkciou je objektívne informovať. Súčasne však agituje – presviedča.
Žánre: 1.

spravodajské – správa, oznámenie, referát, interview, inzerát, reklama
2. analytické – vysvetľujúce, úvahové a hodnotiace, úvodník, komentár, recenzia, kritika,
diskusia
3. beletristické – rozprávačské, opisné, fejtón, besednica, reportáž...