Opäť vyzdvihuje slová, ktoré dokážu pomôcť.

2. BZ – Príťažlivosť
B – Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať – báseň je reakciou na 2. sv. Vojnu, na násilné rozdelenie ČSSR, je obrazom tradície 13 ročnej lásky, ktorá musela odísť do Čiech, dostala sa do koncentračného tábora a tam aj umiera. V básni sa zamýšľal nad tým, kto tvorí dejiny, či dejiny tvoria ruky jednotlivca alebo ruky nás všetkých. Ruky človeka dokážu tvoriť, poláskať ale dokážu aj zničiť, ublížiť a zabiť.

3. BZ – Nepokoj
B – Zabíjanie králikov – zamyslenie sa nad človekom a vyjadrenie znepokojenia nad tým, čoho všetkého je schopný. Na jednej strane je to schopnosť byť láskavý a na druhej strane byť krutý. Vyjadril sa k smrti jednostlivca, že je vždy rovnaká bez ohľadu na rasu. V závere podal vývin dejín ľudstva, ktoré sú dejinami tvorenia, ale aj dejinami ničenia.

4. BZ – Milovanie v husej koži
B – Óda na večnosť –óda by mala oslavovať život človeka a nesmrteľnosť cez jeho prácu. Ale zároveň začína o ľudskej existencii pochybovať. Najskôr cez smrť jednostlivca, každý sa blíži k smrti cez starobu, v ktorej sa ľudia cítia byť osamotení a dali by všetko za súcit a láskavé slovo. V závere vyjadril totálne zdesenie nad existenciou človeka, keď niektorí kvôli vlastným záujmom spôsobujú predčasnú smrť jednotlivcov.

MILAN RÚFUS
- patrí k spisovateľom liptovského regiónu
- nsám seba považuje za jednoduchého človeka, skromný a veriaci
- študoval na Univerzite Komenského – dlhoročný pedagóg univerzity

Tvorba: vo svojej poézii sa zamýšľa nad týmito problémami: nad ľudstvom a nad človekom. Pri týchto témach je veľa tragických tónov, vyznievajú z rozporuplnosti doby – zložitá doba. Z obáv, či sa človek nesklame v rozhodujúcich chvíľach. Zisťuje, že človek veľa krát sklamal a že sa na neho nedá veľmi spoľahnúť. Preto sa najčastejšie vracia do obdobia detstva. Pripadá mu ako najčistejšie obdobie. Preto v jeho poézii často zaznievajú prvky rozprávky, metafora.

BZ – Až dozrieme – jeho literárna prvotina
B – Ľudstvo – programová báseň zbierky, zamýšľa sa nad dozrievaním človeka, to dozrievanie nie je jednoduché – je sprevádzané rôznnymi životnými búrkami; zrelosť zobrazil v podobe zrelého obilia, ktoré sa kloní k zemi; ťarcha prináša so sebou bolesť. Rozhodol sa vypovedať názory cez poéziu, nechce nič odpúšťať a nič prikrášľovať, ale zobrazovať tak ako to je. Do zbierky patria aj epické básne v ktorých vypovedal o vojnách vo Vietname a Kórei – vojny po 2. sv.