Poézia návratov k domovu, rodnému kraju a etické princípy humanizmu v súčasnej slovenskej poézii

20. POÉZIA NÁVRATOV K DOMOVU, RODNÉMU KRAJU A ETICKÉ PRINCÍPY HUMANIZMU V SÚČSNEJ SLOVENSKEJ POÉZII
(KOSTRA, MIHÁLIK, VÁLEK, RÚFUS)
JÁN KOSTRA
- tvoril v medzivojnovej poézii aj v období po 2. sv. vojne, tvoril tzv. angažovanú socialistickú poéziu
- prvky vitalizmu (senzualizmus a poetizmus); prvky symbolizmu
- v jeho tvorbe problematika človeka a rodného kraja

BZ – Hniezda - autor chápal detstvo ako bezpečné miesto pre úkryt, chápal detstvo ako odrazovú a nosnú plochu v živote človeka. B – Slniečko septembra – detstvo a rodný kraj pripodobnil k postave ženy a to k pani učiteľke. Obraz čistoty, nevynnosti v podobe bielučkej blúzky. Náznak lásky. Auto využil poetizmus – ľahkosť, bezstarostnosť, používal hranie s písmenami aj s číslami. Prvky senzualizmu.

BZ – Moja rodná – v roku 1939, keď bola rozbitá ČSSR, autor v tomto čase neistôt pre človeka hľadá istotu, nejaký záchytný bod – je to jeho rodný kraj, jeho najbližší, jeho rodina. Prevládajú pocity sklamania a smútku. Obraz rodného kraja Slovenska mu splýva s obrazom ženy – obrazy Slovenska – kamenistá, málo úrodná zem, krajina s poľnohospodárstvom, veľa sa chovalo, pastierska tradícia na Slovensku. V závere autor vyjadruje pokoru a úctu ku krajine a k žene. B - Moja rodná
Zachcelo sa mi zrazu šepkať slová moja rodná,
ej zablúdili sme zablúdili v krtisku bolesti a smútkov,
ďalekým mestám vyznávali lásku
a bledým kráskam posielali verše.
v poryvoch vetra, ktorý zrážal listy prestarej jari.

A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa
ty verná rodná hruda kamenistá
pás poľa zemiakového
pokorný ovsík chudoby
trnka na medzy
šíp
nepoddajný strážca krehkej nádhery slepej ruže.

Zhadzujem na prah mošnú žobrácku palicu
lámem družku blúdení a padám tvárou v lono trávnaté
moja rodná.

BZ – Ave Eva –skladba je pozdravom a oslavou ženy. Autor sa vyjadril o žene ako o matke, obraz ženy v podobe piliera, opory pre iných, obraz ženy v podobe milenky, môže mužov privádzať k šialenstvu, ale poskytuje mužovi rozkoš. Žena je schopná rozsievať zlo ale aj dobro. V podobe manželky, vdovy. V závere oslávil ženu ako darkyňu života ako najväčšieho nepriateľa smrti. Ona vždy dáva život, kým bude, bude aj život.

V období 2. sv. vojny tvoril symbolistické BZ:
Puknutá váza – váza je niečo pekné a keď sa rozbijú, už neslúži, tečie z nej voda. Symbolistický názov, prvky senzualizmu, reagoval na vojnu.
Ozubený čas – čas, ktorý ubližuje ľuďom
BZ – Každý deň – po 2. sv.

vojne, v básňach vyjadril túžbu po skutočnom človeku, ktorý koná pre iných dobro a takéhoto človeka túži stretnúť každý deň
BZ – Len raz –sonety o ľudských vzťahoch

VOJTECH MIHÁLIK
- predstaviteľom socialistickej angažovanej poézie, veril v zlepšenie pomerov ľudí, chcel socializmus vylepšovať
- tvorba bola ovplyvnená tzv. kresťanským kumanizmom – prvky katolíckej moderny a symbolizmu

BZ – Anjeli – vyjadroval v nej problémy poznania, lásky, utrpenia, náznak prvej vzbury
B – Dvadsaťročný Jób –historická kresťanská postava, kt. Boh skúšal a on si zachoval vieru.

BZ – Plebejská košeľa – plebejci: najvyššia spol. Vrstva, ktorá mala slobodu. Zobrazil svoj plebejský pôvod a spomína na svojho otca, ktorý bol tiež pleb. Vyjadril vieru v lepší život ľudí v budúcnosti.
B – Šarža – reakcia na vojnu, mení ľudí fyzicky aj duchovne. Robí z nich mrzákov a nepriamo spôsobuje aj rozpad lásky. Báseň je epická, má príbeh.
BZ – Zbúrený Jób
B – Jób –autor sa otvorene búri. Spor s tvorcom s Bohom. Ide tu o kritiku cirkvi a vyzdvihnutie pracujúceho ľudu, ktorí už nepotrebuje vieru, pretože sám pretvára prírodu.

V týchto troch zbierkach sa prejavuje schematický pohľad na svet.

BZ – Tŕpky – obsahuje 23 básni, ktoré venoval ženám a zobrazil v nich, že týmto bytostiam sa ujdú väčšinou len tŕpky. Hlavne trápenia z rozchodov.
B - Krájanie – príbeh rozchodu dvoch ľudí, kde sa žena snaží zabudnúť, snaží sa zbaviť všetkého zlého zo srdca, chce v sebe zabiť cit, ale sa to nedá.

BZ – Appassionata – hudobná vrušená báseň, skladá sa z 3 častí, v ktorých sa zamýšľa nad:
1. časť: nad zrodom lásky, cit, ktorý prichádza nečakane, nie na rozkaz. Zmyslom života by malo byť hľadanie lásky, bežanie za šťastím.
2. časť: problém nevery v láske, skúmal manželský trojuholník, zameral sa na neveru ženy
3. časť: vyjadril, že aj láska má svoj koniec, využil múdry výrok Herakleita: do tej istej rieky dva krát nevstúpiš. V láske sa nedá nič opakovať. MIROSLAV VÁLEK
- jeho poézia bola intelektuálna, ktorá sa spájala s veľkou obraznosťou a veľké množstvo asociácií
- zameriaval sa na človeka, na jeho vnútro, u človeka dospel k znepokojeniu a zhnuseniu
- človeka aj oslávil
- pre človeka v živote hľadal pevný záchytný bod
- hľadal blízkeho človeka, aj napriek tomu, že sa v mnohých ľuďoch sklamal

Tvorba: jeho niektoré BZ vyšli pod spoločným názvom Štyri knihy nepokoja
1. BZ – Dotyky
B - Estetika – v básni autor zobrazil, čo je poslaním básnika:žiť medzi ľuďmi a pomáhať im, slúžiť ich šťastiu, vypovedať o ich problémoch a písať ich dejiny (my ich zotierame). Toto všetko dáva cez slová, ktoré sa majú dotýkať vnútra človeka. Sám seba považuje za večného učňa múz.
B – Nepochopiteľné veci – vyjadril sa k zložitosti ľudskej psychiky,čomu ani sami nerozumieme.

Opäť vyzdvihuje slová, ktoré dokážu pomôcť.

2. BZ – Príťažlivosť
B – Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať – báseň je reakciou na 2. sv. Vojnu, na násilné rozdelenie ČSSR, je obrazom tradície 13 ročnej lásky, ktorá musela odísť do Čiech, dostala sa do koncentračného tábora a tam aj umiera. V básni sa zamýšľal nad tým, kto tvorí dejiny, či dejiny tvoria ruky jednotlivca alebo ruky nás všetkých. Ruky človeka dokážu tvoriť, poláskať ale dokážu aj zničiť, ublížiť a zabiť.

3. BZ – Nepokoj
B – Zabíjanie králikov – zamyslenie sa nad človekom a vyjadrenie znepokojenia nad tým, čoho všetkého je schopný. Na jednej strane je to schopnosť byť láskavý a na druhej strane byť krutý. Vyjadril sa k smrti jednostlivca, že je vždy rovnaká bez ohľadu na rasu. V závere podal vývin dejín ľudstva, ktoré sú dejinami tvorenia, ale aj dejinami ničenia.

4. BZ – Milovanie v husej koži
B – Óda na večnosť –óda by mala oslavovať život človeka a nesmrteľnosť cez jeho prácu. Ale zároveň začína o ľudskej existencii pochybovať. Najskôr cez smrť jednostlivca, každý sa blíži k smrti cez starobu, v ktorej sa ľudia cítia byť osamotení a dali by všetko za súcit a láskavé slovo. V závere vyjadril totálne zdesenie nad existenciou človeka, keď niektorí kvôli vlastným záujmom spôsobujú predčasnú smrť jednotlivcov.

MILAN RÚFUS
- patrí k spisovateľom liptovského regiónu
- nsám seba považuje za jednoduchého človeka, skromný a veriaci
- študoval na Univerzite Komenského – dlhoročný pedagóg univerzity

Tvorba: vo svojej poézii sa zamýšľa nad týmito problémami: nad ľudstvom a nad človekom. Pri týchto témach je veľa tragických tónov, vyznievajú z rozporuplnosti doby – zložitá doba. Z obáv, či sa človek nesklame v rozhodujúcich chvíľach. Zisťuje, že človek veľa krát sklamal a že sa na neho nedá veľmi spoľahnúť. Preto sa najčastejšie vracia do obdobia detstva. Pripadá mu ako najčistejšie obdobie. Preto v jeho poézii často zaznievajú prvky rozprávky, metafora.

BZ – Až dozrieme – jeho literárna prvotina
B – Ľudstvo – programová báseň zbierky, zamýšľa sa nad dozrievaním človeka, to dozrievanie nie je jednoduché – je sprevádzané rôznnymi životnými búrkami; zrelosť zobrazil v podobe zrelého obilia, ktoré sa kloní k zemi; ťarcha prináša so sebou bolesť. Rozhodol sa vypovedať názory cez poéziu, nechce nič odpúšťať a nič prikrášľovať, ale zobrazovať tak ako to je. Do zbierky patria aj epické básne v ktorých vypovedal o vojnách vo Vietname a Kórei – vojny po 2. sv.

vojne, ktoré svedčili o tom, že ľudstvo ešte nedozrelo ani nepoučilo sa.
Epické básne: Rakvy z Vietnamu a Monológ v lazarete

BZ – Zvony
B– Abeceda – výpoveďou o ľudskom živote, sme schpní naučiť sa základy – abecedu, ale odhaliť ho úplne do podstaty je veľmi ťažké až nemožné. Dospel k tomu, že naše dejiny sú dejinami krutosti a úzkosti a po ľudstve sa to ťažko číta.

Kniha - Modlitbičky
B – Modlitba za Slovensko – vytvorená na kontraste veľkého a malého; odráža vieru v Boha, ale je aj vyjadrením lásky k domovu – prvok vlastenectva.
Modlitba za Slovensko
Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
V ňom ako v Božej sieti
je mnoho otcov, mnoho mám
a mnoho, mnoho detí.

To hniezdo uvil Stvoriteľ.
A sám aj určil, komu,
koho tam pozve prebývať
do človečieho domu.

Viem jedno hniezdo.
Rád ho mám.
Hreje ma dňom i nocou,
vystlané mäkkou vravou mám
a mozoľami otcov.

Môj dobrý Bože,
zhliadni naň.
Stráž nám ho neustále.
A aspoň Ty ho, Veľký, chráň,
keď si ho stvoril malé.