im poslúžili slávni autori z minulosti (Shakespeare – Hamlet, Puškin – Eugen Onegin → zbytočný človek)
- moc sa dosahovala a udržiavala násilím
- moc udržiavala ľudí v strachu a sama sa bála
- v texte využívali veľa expresívnych prvkov a do histórie vtláčali súčasné slová
- v 70 – tych rokoch bolo Divadlo na Korze zakázané a tak isto tvorba L a S → roky normalizácie, do literatúry sa vrátili až v 80 – tych rokoch

Radošínske naivné divadlo
- divadlo malých javiskových foriem
- zakladateľom a riaditeľom je Stanislav Štepka (1963)
- pôvodne vzniklo ako dedinské divadlo → ochotnícky súbor (neprofesionálni herci)
- v súčasnosti pôsobí divadlo v Ba a prijímajú aj profesionálnych hercov
- tvorba: Jánošík, Človečina, Pavilón B, Loď svet, Alžbeta Hrozná .....

div. hra: Jánošík (Správa o hrdinovi alebo hra na hrdinu)
- hra nemá súvislý dej, je to súbor scénok doplnených hudbou, kt. skomp. M. Markovič
- celá hra je satirou, ale nie na Jánošíkovskú tematiku, ale na tých, ktorí vytvárajú nejaké falošné mýty a legendy, falošné idoly, vzory, tiež ošúchané heslá a fázy
- div. hra je namierená proti falošnému hrdinstvu, preto je Jánošík zobrazený v kontraste. Na jednej strane sa vyjadruje veľmi jednoducho, používa drsnú hovorovú reč. Na druhej strane používa nadnesenú, patetickú reč. Využíva prvky umeleckého jazyka. - hra je napísaná nárečím (nie stredoslovenským)
- v záverečnom epilógu hl. hrdinov autor umiestnil do ústavu pre duševne chorých ľudí


SLOVNÁ ZÁSOBA A ŠTÝLOVÉ ROZVRSTVENIE ZÁSOBY
SZ (slovná zásoba)– súhrn slov v jazyku
- každý jednotlivec má individuálnu slovnú zásobu IZS
IZS – aktívna – slová, ktoré poznáme, bežne ich používame
- pasívna – slová, ktorých význam poznáme, ale nepoužívame ich často
SYSTÉM V SLOVNEJ ZÁSOBE
Slovnú zásobu národného jazyka tvoria všetky slová, kt. existujú v jazyku. Slovná zásoba však nie je iba súhrnom všetkých slov, ale slová sú v nej vo vzájomných vzťahoch – tvoria systém:
I. podľa vecného významu:
I.a. 10 slovných druhov (plnovýznamové – neplnovýznamové) (písať – môcť)
I.b. jednovýznamové – viacvýzanamové (skriňa – hrebeň)
I.c. neodvodené – odvodené, zložené (dom – domisko, moreplavec)
I.d. synonymá (rovnoznačné) (pekný, krásny, nádherný)
I.e. homonymá (rovnozvučné) (koruna – koruna)
I.f. antonymá (protikladné) (vysoký – nízky)
I.g. paronymá (hláskoslovne a významovo sa ovplyvňujúce)
I.h. súradné – nesúradné (význam. nadradené – podrad.) (jedľa – smrek, kreslo – stolička)
II. podľa dobového výskytu:
II.a. nové (neologizmy) (diskman)
II.b. zastarané (archaizmy, historizmy) (krpec)
III. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:
III.a. neutrálne (štylisticky nepríznakové) (lavica)
III.b. štylisticky príznakové – spisovné: odborné, básnické, hovorové lavička
- nespisovné: vulgárne, žargónové, argotové
IV. podľa expresivity:
IV.a. neutrálne (bez citového zafarbenia) (jesť)
IV.b. citovo zafarbené (zjemňujúce, zhoršujúce) (papkať, žrať).