21. SÚČASNÁ SLOVENSKÁ DRÁMA (Š. KRÁLIK, I. BUKOVČAN, P. KARVAŠ, AUTORSKÉ DIVADLÁ)

21. SÚČASNÁ SLOVENSKÁ DRÁMA
(Š. KRÁLIK, I. BUKOVČAN, P. KARVAŠ, AUTORSKÉ DIVADLÁ)

Dráma
- po vojne sa začali tvoriť komédie (boli poznačené schematizmom), soc.- realistické, kritické hry, v 80- tych rokoch sa rozvíjala satira a tiež tzv. malé javiskové formy (divadlá veľmi jednoduché na scénu, divadlá malého počtu hercov, niekedy lej jeden herec)
- výkvet našich javiskových foriem: L + S, Radošinské naivné divadlo – S. Štepka
- autorské divadlá – GU na GU, STOPKA – založené na veľkej obraznosti, náznakoch, pohyboch, využívali sa mimojazykové prostriedky (gestá, osvetlenie, pohyby)

ŠTEFAN KRÁLIK
- tvoril kritické realistické hry
- prvky existencializmu, problémy ekológie
div. hra: Posledná prekážka
- odohráva sa v obd. 2. sv. vojny
- dej trvá veľmi krátke obdobie = 3 hodiny (4 postavy)
Hl. hrdinom je lekár – doktor Lorenc. Je to veľmi nadaný lekár a vedec, kvôli tomu obetoval svoje osobné šťastie. Oženil sa so ženou, ktorú nemiloval, kvôli materiálnym podmienkam. Lorenc dosiahol kariéru, za ktorou šiel, ale skutočne sa zaľúbil do svojej asistentky Heleny. Lorenc od nej žiada, aby s ním odišla do poľnej nemocnice. Do nemocnice prevezú jeho priateľa Michala, ktorý potrebuje zložitú operáciu. Lorenc je postavený pred veľkú dilemu. Uvedomuje si, že ak bude operovať a Michala zachráni, stratí Helenu, pretože vie, že títo mali spolu vzťah a od Michala sa dozvedá, že Helenu stále miluje. Najprv operáciu odmieta, ale potom sa rozhodne operovať. (Zvíťazila etika lekára). Opäť obetoval osobné šťastie v prospech medicíny.

div. hra: Margaret zo zámku
- hl. hrdinkou je Margaret – dcéra chudobného talianskeho rybára, ktorá sa tajne vydala za syna amerického miliardára Bobbyho Crowna. Svokor ju nedokáže prijať a dá strážiť ju a jej syna v bohatom zámku. Margaret vyvíja odboj proti svojmu svokrovi, pretože jeho naftové lode znečisťovali talianske pobrežie, pripravovali rybárov o obživu, preto mnohí museli plávať – ďaleko na more a zahynuli (aj jej otec). Po poslednej demonštrácii dal Margaret uväzniť a omámeného syna a vnuka dal odviesť na jachtu a tak do Ameriky. Na príkaz svokra Margaret zastrelili a tesne pred smrťou sa dozvedela, že jej muž a syn sú na svokrovej lodi a počula ako tá loď vybuchla (potom ju zastrelili).
- div. hra je výpoveďou o moci a moci peňazí „ktorá pošpiní všetko, čo je na svete krásne“.

Ivan Bukovčan
- písal filmové scenáre: Statočný zlodej, Šťastie príde v nedeľu, Posledná bosorka
div.

hra: Pštrosí večierok
- dej sa odohráva počas jednej noci, keď sa stretli bývalí maturanti po 25 rokoch. Zistili ako veľmi sa rozchádzajú ich mladícke sny a túžby a skutočnosť, ktorú prežívajú. Nezachovali sa dobre ku svojmu bývalému triednemu profesorovi, ktorého v 50 – tych rokoch odsúdili v politickom procese a oni mu nepomohli. Nešli svedčiť v jeho prospech, lebo sa báli o seba a svoje postavenie. Jeden zo spolužiakov obviňuje ostatných z tzv. pštrosej politiky, keď človek nemá záujem starať sa o iných a stará sa len sám o seba.

div. hra: Kým kohút nezaspieva
- obd. 2. sv. vojny, obd. po potlačení SNP (1944)
- celá div. hra je založená na existencializme → skúma ľudské bytie, správanie sa v hraničnej situácii
- dej sa odohráva v malom meste, kde zastrelili Nemeckého vojaka. Veliteľ Nemcov za jedného vojaka žiadal 10 – tich civilistov. Náhodne ich zobrali večer na ulici. Boli medzi nimi: holič Uhrík, starec, advokát, učiteľ, tulák, babica, prostitútka, ml. ľudia. Zavreli ich do Petrášovej pivnice a ráno ich mali popraviť. Starosta za nich orodoval a tak Nemecký veliteľ rozhodol, že popravia len jedného a oni si ho musia spomedzi seba vybrať do rána. Problém vyriešil holič Uhrík tak, že zabil tuláka. Ostatné postavy to odmietajú a chcú ho po vojne súdiť za vraždu. opovrhovanie vlastných ho priviedlo k tomu, že vyšiel na ulicu, kde ho zastrelili. - z tohto vyplýva, že človek by sa v každej situácii mal zachovať ako človek. Nikto nemá právo brať život iným. - Starec na adresu holiča Uhríka vypovedal: „Zaprel si v sebe človeka.“ Človek by si mal zachovať svoju dôstojnosť a nestratiť ľudskú tvár. PETER KARVAŠ
- v tvorbe upozorňoval na nedostatky socialistickej spoločnosti
- bolo mu zakázané publikovať
- jeho dráma patrí k modernej dráme a časť tvorby tvorí absurdná dráma
div. hra: Veľká parochňa
- vypovedal o absurdnosti
- je alegóriou (podobenstvom, obrazom)
- v deji autor zobrazil nezmyselné vyvyšovanie sa jedných nad iných. Na boji medzi vlasatými a holohlavými. Autor odsúdil diktatúru a nadvládu akejkoľvek ideológie (ideológia fašizmu, komunizmu)

div. hra: Absolútny zákaz
- hra je založená na vyhláške, ktorá zakazovala ľuďom pozerať sa z okna. Boli ľudia, ktorí zákaz brali bez výhrady, ale boli aj ľudia, ktorí sa proti tomu búrili. Súdená je dievčina, ktorá zákaz porušila v ich očiach aj napriek tomu, že bola slepá a zvykla si vždy sedávať pri okne.

div. hra: Polnočná omša
- bola kritikou odsúdená, kvôli tomu, že znesvätila pamiatku povstania
- odohrávala sa u nás v obd.

SNP (1944)
- ústredným hrdinom je rodina Kubišovcov, sú v nej rôzne charaktery ľudí:
Otec – bývalý úradník, ktorý sa javí v rodina ako slaboch
- v zamestnaní okrádal iných a aj preto sa celý život bojí, že okradnú jeho
Matka – silná žena, veľmi zbožná, hrdá, málo citlivá
syn Marián – v obd. slov. štátu sa pridal ku Gardistom, svoje konanie pokladal z správnu vec,
tvrdil, že slúži vlasti, zúčastňuje sa akcií gardistov, keď zabíjajú nevinných ľudí
syn Ďurko – nie je doma, dal sa k partizánom
dcéra Angela – podvádza svojho muža, arizovala majetok po židoch (cukráreň)
- u nich je ubytovaný Nemecký poručík Brecker. Je to pokrytecký človek. Na jednej strane sa javí ako veľmi citlivý, spomína na ženu a deti, má rád hudbu. Spáva s Angelou, v kritickej situácii sa dokáže zachovať neľudsky.
- dej sa odohráva na Štedrý večer. U Kubišovcov sa chystajú na štedrovečernú večeru a pozvú aj Breckera. Atmosféra je narušená tým, že do domu priviedli raneného Ďurka a rodina ho ukrýva v drevárni za domom. Po večeri idú na polnočnú omšu, matka išla na spoveď a povedala, že v dome ukrýva partizána. Kňaz spovedné tajomstvo vyzradil a keď prišli domov z omše, Nemci Ďurka zastrelili. Keď Breckerovi vyčítajú, že mohol Ďurka ušetriť, on sa obhajuje, že konal len svoju povinnosť. Nazýva ich „Aziati“ (Rusi) a že po nich neostane ani stopa. Posledná veta hra znie: „Tu fašistov niet“. je na zamyslenie či sa niektorí naši ľudia nesprávali tak ako fašisti.

AUTORSKÉ DIVADLÁ
- divadlá malých javiskových foriem (1 – 2 herci, bez kostýmov, bez náročnej scény)
- používali scénku, kabaret, skeč- geg
kabaret – zábavný, satirický program s tanečným a hudobným vystúpením, kt. je spojený sprievodným slovom
skeč – krátke niekoľkominútové vystúpenie, ktoré vyúsťuje do nečakanej pointy
- nepoužívali jednoduchý, ľahko pochopiteľný humor, ale inteligentný, jemný a citlivý humor, ktorý chápe človek s istým vzdelaním

Divadlo L + S
- vznik v 60 – tych rokoch v Divadle na Korze, kde sa konalo aj predstavenie „SOIRÉE“ (soaré) → VEČER
- zamerali sa na kritiku vtedajšieho socializmu (morálne a politické problémy)
- na začiatku si Lasica spomína na detstvo a roky štúdia

politické problémy, na ktoré upozornili:
- režim vtedy nemal rád múdrych a vzdelaných ľudí
- absurdnosť a nezmyselnosť konania v dobe + pretvárka
- na obrazné vypovedanie o chaose v spol., o nespravodlivosti v spol.

im poslúžili slávni autori z minulosti (Shakespeare – Hamlet, Puškin – Eugen Onegin → zbytočný človek)
- moc sa dosahovala a udržiavala násilím
- moc udržiavala ľudí v strachu a sama sa bála
- v texte využívali veľa expresívnych prvkov a do histórie vtláčali súčasné slová
- v 70 – tych rokoch bolo Divadlo na Korze zakázané a tak isto tvorba L a S → roky normalizácie, do literatúry sa vrátili až v 80 – tych rokoch

Radošínske naivné divadlo
- divadlo malých javiskových foriem
- zakladateľom a riaditeľom je Stanislav Štepka (1963)
- pôvodne vzniklo ako dedinské divadlo → ochotnícky súbor (neprofesionálni herci)
- v súčasnosti pôsobí divadlo v Ba a prijímajú aj profesionálnych hercov
- tvorba: Jánošík, Človečina, Pavilón B, Loď svet, Alžbeta Hrozná .....

div. hra: Jánošík (Správa o hrdinovi alebo hra na hrdinu)
- hra nemá súvislý dej, je to súbor scénok doplnených hudbou, kt. skomp. M. Markovič
- celá hra je satirou, ale nie na Jánošíkovskú tematiku, ale na tých, ktorí vytvárajú nejaké falošné mýty a legendy, falošné idoly, vzory, tiež ošúchané heslá a fázy
- div. hra je namierená proti falošnému hrdinstvu, preto je Jánošík zobrazený v kontraste. Na jednej strane sa vyjadruje veľmi jednoducho, používa drsnú hovorovú reč. Na druhej strane používa nadnesenú, patetickú reč. Využíva prvky umeleckého jazyka. - hra je napísaná nárečím (nie stredoslovenským)
- v záverečnom epilógu hl. hrdinov autor umiestnil do ústavu pre duševne chorých ľudí


SLOVNÁ ZÁSOBA A ŠTÝLOVÉ ROZVRSTVENIE ZÁSOBY
SZ (slovná zásoba)– súhrn slov v jazyku
- každý jednotlivec má individuálnu slovnú zásobu IZS
IZS – aktívna – slová, ktoré poznáme, bežne ich používame
- pasívna – slová, ktorých význam poznáme, ale nepoužívame ich často
SYSTÉM V SLOVNEJ ZÁSOBE
Slovnú zásobu národného jazyka tvoria všetky slová, kt. existujú v jazyku. Slovná zásoba však nie je iba súhrnom všetkých slov, ale slová sú v nej vo vzájomných vzťahoch – tvoria systém:
I. podľa vecného významu:
I.a. 10 slovných druhov (plnovýznamové – neplnovýznamové) (písať – môcť)
I.b. jednovýznamové – viacvýzanamové (skriňa – hrebeň)
I.c. neodvodené – odvodené, zložené (dom – domisko, moreplavec)
I.d. synonymá (rovnoznačné) (pekný, krásny, nádherný)
I.e. homonymá (rovnozvučné) (koruna – koruna)
I.f. antonymá (protikladné) (vysoký – nízky)
I.g. paronymá (hláskoslovne a významovo sa ovplyvňujúce)
I.h. súradné – nesúradné (význam. nadradené – podrad.) (jedľa – smrek, kreslo – stolička)
II. podľa dobového výskytu:
II.a. nové (neologizmy) (diskman)
II.b. zastarané (archaizmy, historizmy) (krpec)
III. podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:
III.a. neutrálne (štylisticky nepríznakové) (lavica)
III.b. štylisticky príznakové – spisovné: odborné, básnické, hovorové lavička
- nespisovné: vulgárne, žargónové, argotové
IV. podľa expresivity:
IV.a. neutrálne (bez citového zafarbenia) (jesť)
IV.b. citovo zafarbené (zjemňujúce, zhoršujúce) (papkať, žrať).