22. ČLOVEK V BOJI PROTI FAŠIZMU V LITERÁRNEJ TVORBE (V. MINAČA, A. BEDNÁRA, R. JAŠÍKA)

22. ČLOVEK V BOJI PROTI FAŠIZMU V LITERÁRNEJ TVORBE
(V. MINAČA, A. BEDNÁRA, R. JAŠÍKA)

VLADIMÍR MINÁČ
- predstaviteľ socialistického realizmu, bol prozaikom, lit. kritik, esejista
- kultúrno-politický pracovník a dlhoročný predseda MS
Generácia – trilógia, román , písaný socialistickým realizmom
1. Dlhý čas čakania (obdobie pred SNP)
2. Živí a mŕtvi (počas SNP)
3. Zvony zvonia na deň (koniec vojny a začiatok nového života)
Postavy:
1. skupina – tvoria postavy, ktoré sú proti fašizmu ale konkrétne proti nemu nevystupujú Marek Uhrín je študent filozofie, človek váhavý a veľmi nerozhodný. Autor zobrazil duchovný princíp románu Oľga Ferkodičová.
2. skupina – sú proti fašizmu aj proti nemu vystupujú. Kapitán Labuda – telesný princíp románu, Janko Krap a jeho sestra Hanka Krapová, Eva – medička (lekárka)
3. skupina – prisluhovači fašizmu – gardisti, Valér Ferkodič, Hracho, Ignác August Kolenatý
Druhá časť trilógie Živí a mŕtvi – Smrť Hanky Krapovej
- opakovanie tých istých slov, aby niečo zdôraznil, vyjadril cieľ alebo žáner – psina = zábava. V závere sa zábava zvrhla, dospela do tragického konca. Autor zobrazil správanie gardistov ako nerozumnej masy a správali sa ako zvieratá, zobrazil ľudský hyenizmus.

Smrť chodí po horách – román, príbeh dvoch bratov Petra a Jána Lotárovci. Peter sa dostal do koncentračného tábora ale podarí sa mu ujsť. Spolu so svojim bratom sa dávajú k partizánom. Prechádzajú vnútorným vývinom a stávajú sa z nich rozhodní muži. Jednostranne výnimočné kladné postavy.

Dúchanie do pahrieb – esej, kontrast národ a more. More má príliv a odliv. Národy majú svoj zrod, mladosť, dospelosť a zamĺknutie. Občas príde tzv. „čas úzkosti“ keď národ začne hovoriť a prejaví sa jedným dychom (jednotne).

Nikdy nie si sama – dvojnovela, 1. Marína a 2. Žoržík (Juraj)
Marína malé dievča, má problémy v živote, lebo mala nesprávny buržoázny pôvod. Preto, že bola čestná a každému hovorila pravdu, tak ju vylúčili z brigády, z vysokej školy aj zo zamestnania, keď upozorňovala na finančné podvody. Cíti sa sama medzi ľuďmi. Možno ju charakterizovať ako poznačený káder, čiernou ovcou, pipka – sklamaná.
Žoržík na V Slovensku žijú spolu aj sa zosobášili, ale vznikali medzi nimi problémy. Ž. Má veľa práce a ona si užíva sama, no on na ňu žiarlil. V závere im spadne poschodie na stavbe a Ž. sa psychicky zrútil.

Ošetruje ho Marína, upravujú sa medzi nimi vzťahy, ale Marína si kladie, že musí zostať voľná, že potrebuje voľnosť.

ALFONZ BEDNÁR
- pôsobil ako stredoškolský profesor, spisovateľ, scenárista
- ako prvý v povojnovej lit. sa zbavil prózy socialistic. Realizmu – schematizmu a využil nové postupy zobrazovania = využil retrospektívu, vnútorné zobrazenie postáv – ich psychika
retrospektíva – spôsob zobrazovania, ktorá narúša časovú postupnosť deja a využíva prelínanie prítomnosti a minulosti, je to pohľad späť

Sklený vrch – román, má denníkovú formu. Denník si píše hl. hrdinka. Hlavné postavy: Emília Klaasova – Solanová, Jožo Solan, Mišo Pogáň, generál Laudon, Milan Kališ
Názov románu dvodený z rozprávky – keď si princ hľadal nevestu a musel zdolať ten najťažší
vrch (Sklený). Hrdinka je tajomnou ženou, má tajomstvo ktoré skrýva. Rozhodne sa povedať ho svojmu mužovi.
Dielo je zbavené schematizmu. Román je budovateľný a povstalecký, ale táto tematika je zobrazovaná moderne. V deji sa prelínajú tri časové pásma.
1. obdobie – 2. sv. vojna, 1942-43 Ema odišla z domu a ušla do Tichej doliny na vysokohorskú chatu, kde sa ukrývala. Spoznáva Milana Kališa – uteká. Milan ju veľa naučil o živote. Spoločne si plánovali budúcnosť po vojne. Sľúbili si, že sa po vojne v doline stretnú.
2. obdobie – po 2. sv. vojne, 1947-48, ďalší muž v jej živote Zolo Balla. Chcel ju len zo zištných dôvodov. Nakoniec sa s ním rozišla.
3. obdobie – 1951-52, muž Jožo Solan, spolu pracujú na stavbe hydroelektrárne. Sú zosobášení. Eme sa stane nešťastie. Zakopla o el. Drôt. Odviezli ju do nemocnice, Jožo zatiaľ doma číta jej denník a keď všetko pochopí a už by nebolo medzi nimi rozporov, Ema umrie. RUDOLF JAŠÍK
- svojou tvorbou prekročil rámec slovenských hraníc, nadviazal na lyrizovanú prózu – prvky naturizmu, v jeho tvorbe sa prejavuje baladickosťs využívaním um. jaz. prostriedkov

Na brehu priezračnej rieky – román, námet čerpal z prostredia Kysúc. Na jednej strane to bol ťažký život – Hrubý plac. Východiskom bol mladý muž Štefan, ktorý k nim prichádza za svojou milou. Vedie ľudí do hladového štrajku. Autor tam zobrazil Kysuce v časoch svetovej hosp. krízy. Na druhej strane sú krásne opisy prírody. Tu rozvinul prvky naturizmu. Námestie svätej Alžbety – román, dej sa odohráva v krátkom časovom období o leta do jesene
1941 = rok, kedy začali odsuny ľudí zo Slovenska do koncentračných táborov (židov). Dej v meste pod viničným vrchom Nitra. Hl. postavy Igor a Eva (18r.) pochádzali z dvoch rôznych táborov. Igor katolík a Eva židovka. Igor chce dať Evu prekrstiť, ale nemali peniaze. Evin otec Samko mal povoznícku firmu, on peniaze mal, ale ich igorovi nechcel dať.

Chcel ich na odkúpenie časti firmy od Maxiho. Max bol jeho spoločník. Keď začal pohon na židov a vyčlenili ich zo spoločnosti a označili ich žltými hviezdami. Maxi dával svoje pohŕdanie zovňajškom. Opíjal sa, nestaral sa o seba, chodil špinavý, otrhaný a zapáchal. Hviezdu si prišil na chrbát a len tak nedbanlivo. V závere Samko prišiel na to, že urobil chybu s peniazmi, keď Evu oviezli, Samko otrávil celú svoju rodinu aj seba. Evu pri transporte zastrelili a Igor chcel jej smrť pomstiť. Zabil holiča Flórika. Pridal sa k nemcom.igor chcel zabiť aj seba, ale odhovoril ho od toho obuvník Maguš a povedal, že by to nemalo význam. Kniha má blízko k novele Peter a Lucia a Otčenášek Romeo, Júlia a tma. Kniha je o láske na poradí vojny a v motte autor vypovedal, že láska je večná, že nezomiera. Prvky naturizmu. Autor sa sústredil na vnútorné prežívanie problémov, vnútorné rozhovory.





ROZPRÁVACÍ SLOHOVÝ POSTUP , JEHO ÚTVARY
- je slohový postup aj slohový útvar, v ktorom sa podávajú udalosti deje v časovej a logickej následnosti.
- rozprávanie využíva schému dramatického rozprávania

vyvrcholenie (kríza)

zauzľovanie (kolízia) rozuzľovanie (peripetia)

úvod – zápletka rozuzlenie (katastrofa)
(konflikt)

- rozprávanie sa uskutočňuje prostredníctvom autorskej reči a reči postáv

Autorská reč – je to objektívny prostriedok rozprávania (nezainteresovaný) ten autor v nej udalosti, prostredie a udalosti (v 3. Osobe min. času, niekedy v 1. Osobe – vtedy keď sa autor premieta do postavy – ja rozprávanie.
- realizuje sa v spisovnom jazyku, býva dopĺňaná úvahami a opismi.


Reč postáv – je subjektívny prostriedok rozprávania
Monológ - vnútorný
- vonkajší

Dialóg – symetrický – keď sa striedajú 2 postavy
- asimetrický – prerušovaný autorskou rečou

replika – prehovor 1 postavy v dialógu

Priama reč – dáva sa do úvodzoviek

Schémy priamej reči 1. U .. : „P...... .?!“
2. „P.....,“ u......, „p.......... .?!“ P – priama reč
3. „P....., " u.............. .

U – uvádzacia veta

Nevlastná priama reč – používa sa na vyjadrenie vnútornej reči postavy (nedáva do úvodzoviek)
(v 1 osobe)

Polopriama reč – je vzdialenejšia od priamej reči (realizuje sa v 3. Osobe)

Dramatizujúce a estetizujúce jazykové prostriedky
- krátke vety a opakovnie
- nedokončené vety
- zvolacie vety
- opytovacie
- historický prezent – použitie prítomného času namiesto minulého

Druhy úvodu v rozprávaní
Expozícia – úvodný opis prostredia a postáv
In medias res – vpadnutie priamo do deja (do stredu reči)
Retrospektíva – pohľad späť.