23. DEFORMÁCIA ĽUDSKEJ SPOLOČNOSTI V SLOVENSKEJ LITERATÚRE (D. TATARKA, L. MŇAČKO, J. JOHANIDES, R. SLOBODA)

23. DEFORMÁCIA ĽUDSAKEJ SPOLOČNOSTI V SLOVENSKEJ LITERATÚRE (D. TATARKA, L. MŇAČKO, J. JOHANIDES, R. SLOBODA)

DOMINIK TATARKA
- patril k desidentskej literatúre – odporca režimu
- začiatky tvorby tvorili diela, ktoré boli poplatné socializmu – Radostník, Družné letá – sociálny
realizmus, tvoril romány, novely, eseje, filozofické diela
Farská republika – román, zobrazil obdobie klérofašistického Slovenska. Hl. hrdina Tomáš Menkina stredoškolský profesor, predstaviteľ inteligencie. Človek, ktorý sa nevie nikde zaradiť. Náhodne sa dostáva do väzenia a odvrhne ho spoločnosť aj rodina. Považujú ho za komunistu. Hrdina nie je spokojný so situáciou nič pre zmenu nerobí – pasívny jednotlivec. Román končí tým, ako Nemci vypovedia vojnu sovietskemu zväzu a Tomáš narukuje na vojnu.
- prínos francúzskeho existencializmu – pasívna postava.
- 2. sv. vojna netradičný pohľad na vojnu

Démon súhlasu – filozofický traktát, autor vypovedal o tom, že vtedajšiu spoločnosť opantal démon súhlasu, keď navonok všetci so všetkým súhlasili, ale vo vnútri si mysleli niečo iné. Dielo je o:
1) ľudskej schizofrenii – rozdvojenie ľudskej osobnosti
2) figúrkach a figuroch
3) zneužívanie moci – použil orgán ucho, veľké, všetkých odpočúvalo, vypovedal o rôznoušnosti ľudí – tí ktorí sa pchali, drali do ucha, tí čo so všetkým súhlasili, druhí – tí ktorí sa nedrali, hovovorili pravdu, vysmievali sa.
Hl. postava Bartolomej Boleráz, Valizlosť Mataj (politic. funkcia). Bartolomej sa rozhodne, že na zjazde povie pravdu. Povedal ju, ale navonok s ním nikto nesúhlasil. V súkromí s ním vyjadrovali súhlas. Na ceste späť ich vrtulník havaruje a keď zriadenci zbierajú pozostatky, tak telá uložia správne, len im vymenia mozog. Je to jeden veľký obraz doby a myslenia v nej – veľká obraznosť.

Prútené kreslá – novela, opísal svoj osobný zážitok, ktorý prežil počas štúdia v Paríži. Prežíval ľúbostný vzťah so študentkou Danielou + Bartolomej Slzička. V knihe uvažuje o láske – považuje za základný princíp života. Lásku chápal ako cit, ktorý je nielen vyburcovaním zmyslov, ale je aj vyburcovaním rozumu – taká láska je dobrá, ktorá pôsobí na človeka očisťujúco a robí ho lepším, posúva dopredu. Vec empatie – vcítenie sa. LADISLAV MNAČKO
- mal český pôvod, bojoval v 2 sv. vojne, bol v koncentračnom tábore
- nebol spokojný s režimom a emigroval, žil v Rakúsku
Smrť sa volá Engelchen – román, v tomto románe autor odglorifikoval partizánske hnutie u nás.

Román je kronikou jedného partizánskeho oddielu na základe skutočnej udalosti. Dej rozpráva mladý chlapec Voloďa, ktorý si po skončení vojny v nemocnici spomína na svoj partizánsky oddiel. Má výčitky svedomia, lebo nepomohli obyvateľom Ploštiny, keď ich najviac potrebovali, odišli odtiaľ. V Ploštine nemci za živa úpálili 27 chlapcov. Autor partizánov zobrazil rôzne. Zobrazil dobrých a čestných, ale aj zlých a surových. Opisoval prísne partizánske pravidlá. Druhou hl. postavou je Marta, do ktorej sa Voloďa zaľúbi a po vojne chceli spolu žiť. Marta bola židovka, že je partizánskou spojkou, ale nevedel, že správy získavala spoluprácou s nemcami. Bola ich ženou na noc. Tak získavala správy. V závere spáchala samovraždu. Vtedy sa Voloďa dozvedá pravdu. Sľubuje si, že ak sa vylieči, najde Engelchena a pomstí sa mu. Bol to veliteľ nemcov. ( Engelchen – anjel )
Súdruch Mienchhausen – satirický román, súdruh Mienchhausen príde do ČSSR ako mierový aktivista. Spoznáva život u nás a sprevádza ho súdruh Herida. Všetky naše pomery vyznievajú smiešne. V románe vystupujú postavy politikov, ktorých autor nazval Husár a Gotles – predstavovali Husáka a Gotwalda. ( prvý prezident ).

JÁN JOHANIDES
- patrí k našim najprekladanejším autorom
- zameriava sa na vnútro človeka, na jeho psychiku a podvedomie
- patrí len generácii, ktorá sa sústredila okolo slovenského časopisu Mladá tvorba
- zameriava sa na kratšiu prózu – píše novely
Podstata kameňolomu – novela, patrí do výklad. sloh. postupu – úvaha. Príbeh herca, ktorý sám seba charakterizuje ako bezcharakterný, trpezlivý, úprimný, samochválny, ctižiadostivý, domýšľavý a sebavedomý. Hoci mal veľa žien, nebol šťastný. Východisko z chaosu sveta hľadá v samovražde. Chcel sa utorpiť, ale zachránil ho bulhar. Autor zobrazil pocit človeka nepochopeného aj nechápajúceho, hľadá ochranu v chaose sveta. Je to pocit človeka medzi dvoma kameňmi.
Balada o vkladnej knižke – novela, základným námetom sú peniaze a ich vplyv na jednotlivca. Príbeh malomeštiackej rodiny, v ktorej každý žije na úkor iného. Existenciu iného považuje za svoju hviezdu. Otec rodiny Murák je vyťažený, tvrdo zarábajúci muž. Na rodinu nemá čas, ale zabezpečuje ju finančne. Odrazí sa to na jeho troch deťoch, ktoré sú zvyknuté len brať, ale nevedia dávať. Nenávidia sa navzájom a nenávidia aj svoju matku, ktorou pohŕdajú, pretože je bývalou barovou tanečnicou. Jej prácou pohŕdajú, ale oni nechcú robiť nič.

Nakoniec svoju matku dovedú k infarktu a vtedy si Murák uvedomí, že nie je všetko v poriadku a rozhodne sa, že predá svoju vilu, peniaze rozdelí medzi deti a nechce ich už viac vidieť. Nazve ich, že sú len neužitočné larvy.
Kocúr a zimný človek – novela, bizarný príbeh – nezvyčajný, zvláštny, čudný. Príbeh o človeku, hlavný hrdina Skielco. Dôchodca žije osamelý a chová len svojho starého kocúra. Ten sa mu zdá lepší, ako ľudia z jeho okolia. Podľa neho zvieratá človeka napomínajú, ako má žiť a ako zbytočne neubližovať iným. Skielco má susedu, ktorá žije sama a trpí a trápi sa tým, že jej okná panelákového bytu sú otočené k cintorínu. So svojim švagrom vymyslia plán ako sa zbaviť Skielca a dostať jeho byt. Stane sa pravý opak, keď jej sused navrhne výmenu bytu, ju musí odviesť záchranka. Plánovala to pre neho. Uutor sledoval problémy mladých ľudí.

RUDOLF SLOBODA
- významným predstaviteľom postmoderny v slov. literatúre = znamená nachádzajúce za niečim
Znaky postmoderny:
1. pluralizmus, formy – v jednom diele viac žánrov, môže sa objavovať umel. lit. popri lit. faktu (všetko tam môže byť), môže byť prítomná textová koláž
2. narúšanie kauzálnosti – príčiny, aby to navodzovalo chaos dnešného života, iracionálnosť
3. prvky grotesky, zosmiešňovania
4. nachádzame tu odsudzenie, utrpenie, skepsu
Znaky slobodovej tvorby – próza má autobiografický charakter, autorov otec je autentická postava, je autorom nového románu – román krízy, autentický hrdina – vyhorený hrdina
Rozum – román, hl. hrdina je muž. Asi 40 ročný scenárista. Má problémy v zamestnaní, je v tvorivej kríze. Nevie sa pohnúť dalej, má problémy v rodine s dcérou, ktorá sa osamostatňuje od rodiny. Má problémy s manželkou, ktorá sa viackrát liečila proti psychickým problémom. Finančné problémy. Vyrovnáva sa so smrťou otca, ktorý umrel na rakovinu a autor si domýšľa, že aj on zomrie na rakovinu. Človek by mal v živote prejavovať dobrú vôľu a aj keď mu jeho zámery nevyjdu, zmysel malo už to jeho konanie a snaženie sa. Prejav existencializmu. Autor v závere dospieva k tomu, že v živote nič dobré nevykonal a tak ani nemá chuť ďalej žiť. Román končí vetou „ som zabitý človek
Narcis – román, autobiografický, predstavil sa ako originálny prozaik. Vo svojom do značnej miery autobiografickom hrdinovi Urbanovi Chromom sústredil náročnú životnú skúsenosť, ale vyjadril aj pocity vtedajšej mladej generácie a jej vzťah k filozofickým a umeleckým zdrojom, z ktorých sa usilovala čerpať. Ďalšími typickými črtami Slobodovho hrdinu boli pochybovačnosť, dezilúzia, sebairónia, sklony cítiť sa osamotený, vytrhnutý zo spoločenských väzieb.

Urban je mladý chlapec, zanechal vysokú školu, prešiel niekoľkými zamestnaniami. Pracoval vo Vítkoviciach. Vyrovnáva sa so životom. Celá kniha je filozofickou úvahou – o živote, smrti, práci, láske, viere. Prvky existencializmu. Narcizmus – odbivovanie samého seba. Orientovanie na vtedajšiu spoločnosť, ktorá hlásala o svojej dokonalosti.

Romaneto don Juan – autobiografická próza, zážitky z detstva a mladosti. Romaneto – krátky epický útvar, ktorý má hrôzostrašný námet. NÁUČNÝ ŠTÝL
- je to funkčný jazykový štýl verejného styku

Internacionalizácia – voľnejšie preberanie pomenovaní z iných jazykov, ale aj gramatické väzby a syntaktické konšt., ktoré slúžia na jednoznačné a plastické vyjadrenie myšlienky.

Formalizácia – odborné vyjadrovanie, ktoré nemá podobu ucelených a štylizovaných viet, ale podobu vzorcov, tabuliek, schém, skratiek......

Popularizácia – sprístupnenie poznatkov zo svojho odboru, je určené pre tlač (ide o súvislí odborný text) (vyjadrovanie jednoduchou formou).