časť – reflexívno-symbolická (úvahovo-obrazná)

1. časť
 vyspieval svoju lásku a hovorí o kráse Maríny, autor vyjadril svoj ľúbostný cit, že jeho láska je večná
„nemožno mi ťa ľúbiť!“
 autor postupne prešiel od lásky k žene ku láske k vlasti (Slovensko) – vyjadril jednotu
„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať.“
1.prekonanie Kollára – láska v jednote
2.prekonanie Kollára – východisko s Marínou hľadal v práci pre národ

2. časť
 autor sa zamýšľal nad mladosťou
-chápal mladosť ako záležitosť duševnú nie ako záležitosť telesnú
-mladosť - túžba po niečom
- túžba živá po kráse
Marína Detvan

Ja sladké túžby, túžby po kráse Stojí vysoká, divá Poľana,
spievam peknotou nadšený mať stará ohromných stínov,
a v tomto duše mojej ohlase pod ňou dedina Detvou volaná,
svet môj je celý zavrený; mať bujná vysokých synov:
Z výsosti Tatier ona mi svieti, či tých šarvancov Detvy ozrutných
ona mi z ohňov nebeských letí, Poľana na tých prsiach mohutných
ona mi svety pohýna; nenosí a nenadája?
ona mi kýva zo sto životov: Alebo aspoň na tie výšiny
No centrom, živlom, nebom, jednotou nehľadí dcéra tejto rodiny,
krás mojich moja Marína! keď má porodiť šuhaja?

A čo je mladosť? – Dvadsaťpäť rokov? Ako by Detva obrov nemala! -
Ružových tvárí hľaď jará? Mať zrodila v poli syna,
Či údov sila? Či strmosť krokov? trávovú plachtu porozvíjala,
Toto sa všetko zastará! z buka na buk ju pripína;
Mladosť je túžba živá po kráse, prvý raz oči šuhaj roztvorí,
je hlas nebeský v zemskom ohlase, čo vidí? – výsosť Poľany hory
je nepokoj duší svätý, a opachy nezvratných skál;
je tá mohutnosť, čo slávu hľadá, a spustí zraky prvé v doliny,
je kvetín lásky rajská záhrada, čo vidí? – hory zázračné stíny
je anjel v prachu zaviaty. a prekrásnu slovenskú diaľ.



báseň Nehaňte ľud môj
-vyjadril tu vieru v budúcnosť Slovenska a chcel ňou posilniť vlastenecké povedomie

básnická skladba Detvan
Téma: Autor v nej ospevuje slovenský ľud a prírodu. Vyzdvyhuje ľud, jeho zdravý základ, silu, dobré vlastnosti a obdivuje ľudovú kultúru, hrdosť a sebavedomie detvianskych ľudí.
Idea: Autor chcel poukázať na národnú a sociálnu problematiku. Oslava slovenského národa a vlastenectvo, láska k rodnému kraju.
Charakteristika postáv
Martin – je v ňom zobrazená pracovitosť, je to dedinský mládenec, ľúbiaci spravodlivý, čestný, priamy
Elena – Martinova milá, veselá, verná, oddaná

Stručný dej
1. Martin – Martin načúva spevu prírody a spevu svojej matky. V zápätí sa ocitá na lúke pri dievčinách, medzi ktorými je aj Elena. Dievčatám sa hneď zapáči. Potom jeho kroky vedú k hore, kde zbadá krúžiť sokola, ktorý chce uloviť zajaca. Martin neváha a zabije sokola valaškou. Vyčíta sokolovi, že sa pustil do zajaca, keď on je slabý a bezmocný. Potom sa usadil v machu a hrá na fujare až zaspí. Zo spánku ho zobudia šuhaji, ktorého volajú zo sebou do hôr. Martin sa musí rozhodnúť medzi milovaným domovom a družinou. Zvolí si družinu. Spev je aj oslavou krás podpolianskej prírody s dôrazom na zrastenosť ľudu s prírodou.
2. Družina – Sedem mládencov sedí pri ohni a zabáva sa, zatiaľ čo doma sa o Martina strachujú. Chlapci našli v hore dievča a chcú ho zobrať so sebou do hôr. Martin v nej spozná Elenu, ktorá ho išla hľadať. Zachráni ju, ale pritom zabije jedného zo zbojníkov. S Elenou sa dohodne, že sa stretnú na Slatinskom jarmoku. V speve sú úvahy o ľudovom umení a viere v budúcnosť slovenského ľudu.
3. Slatinský jaromok - Naň sa ide pozrieť aj kráľ Matiáš so sprievodom. Tu sa Martin kráľovi priznáva, že zabil jeho sokola a zbojníka a vysvetlil mu prečo to urobil. Kráľ ho pochváli a daruje mu jedného z kráľovských koní. Martin sa kráľovi zapáči, objavuje v ňom statočného človeka.
4. Vohľady – Elena sedí na podstienke a čaká na Martina. Prichádza k nej kráľ preoblečený a nahovára si ju. Ona ho odmietne, poprosí ju, aby mu zaspievala a zahrala na drumbli, on jej za to daruje prsteň. Elena je tu vykreslená ako hrdé dievča, oddané a verné svojmu milému.
5. Lapačka – Martina prišli verbovať do pluku, on sa lúči s rodičmi a odchádza ku kráľovi. Sľubuje mu poslušnosť a vernosť, ak mu nevezmú to čo mu je milé: valašku, kroj, fujaru a vrkoče.