25. LITERÁRNE OSOBNOSTI ZVOLENA A JEHO OKOLIA

25. LITERÁRNE OSOBNOSTI ZVOLENA A JEHO OKOLIA

Baroková literatúra
Matej Bell
polihistor – vyštudoval viac vedných odborov
- písal odbornú prôzu
- autor prvých máp
dielo : Historicko – zemepisná vedomosť o novom Uhorsku
- život slovákov ich zvyky s porovnaním s Maďarmi
- o svadobných obradoch, o pochovávaní mŕtvych a o výchove detí

Romatizmus
Jozef Kozaček
- kňaz, bol pedagogickým kultúrno-osvetovým pracovníkom, inšpektorom školstva, 2. Predsedom Matice slovenskej
- bol členom deputácie k cisárovi zo žiadosťami Slov. národa – žiadali : Slovenský autonomny štát, výučbu slovenského jazyka v školách a založenie Matice Slovenskej
- Cisár dovolil – Maticu Slovenskú, 3 Slov. gymnázia (Martin, Revúca a Kláštor pod znievom kde sa učilo po slovensky
- Pričinil sa o zvolenie Ľudovita Štúra za poslanca do Uhorského snemu (Reč na uhorskom sneme = aby sa učilo po slovensky, aj chlapci aj dievčatá, vystúpil proti páleniciam, ktoré udržovali ľud v sprostote)

Andrej Sládkovič
- rodák s Krupiny
- pôsobil na Sliači ako vychovávateľ
- pôsobil ako evanielický kňaz v Hrochoti a Radvani (kde aj zomrel)
- považujeme ho za vlasteneckého ľúbostného romantika
- študoval na lýciu v Banskej Štiavnici, kde si zarábal doučovaním meštiackych detí a takto sa dostal do bohatej rodiny Pišlovcov kde sa zaľúbil do ich dcéry Maríny Pišlovej
- po zoznámení sa so Štúrom rok pobudol na univerzite v Hale, kde sa zoznámil so slovanskými problémami
- vplyv na Sládkoviča mal Puškin z domácich Kollár, Hollý, Šafárik
básnická zbierka Marína
 vyrovnáva sa tam s osobným ľúbostným citom, vyrovnával sa aj s tvrdením Štúrovcov, ktorí odsudzovali lásku k žene
-má dve časti: 1. časť - lyricko-epická
2.

časť – reflexívno-symbolická (úvahovo-obrazná)

1. časť
 vyspieval svoju lásku a hovorí o kráse Maríny, autor vyjadril svoj ľúbostný cit, že jeho láska je večná
„nemožno mi ťa ľúbiť!“
 autor postupne prešiel od lásky k žene ku láske k vlasti (Slovensko) – vyjadril jednotu
„Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,
Marínu drahú v peknej otčine,
a obe v jednom objímať.“
1.prekonanie Kollára – láska v jednote
2.prekonanie Kollára – východisko s Marínou hľadal v práci pre národ

2. časť
 autor sa zamýšľal nad mladosťou
-chápal mladosť ako záležitosť duševnú nie ako záležitosť telesnú
-mladosť - túžba po niečom
- túžba živá po kráse
Marína Detvan

Ja sladké túžby, túžby po kráse Stojí vysoká, divá Poľana,
spievam peknotou nadšený mať stará ohromných stínov,
a v tomto duše mojej ohlase pod ňou dedina Detvou volaná,
svet môj je celý zavrený; mať bujná vysokých synov:
Z výsosti Tatier ona mi svieti, či tých šarvancov Detvy ozrutných
ona mi z ohňov nebeských letí, Poľana na tých prsiach mohutných
ona mi svety pohýna; nenosí a nenadája?
ona mi kýva zo sto životov: Alebo aspoň na tie výšiny
No centrom, živlom, nebom, jednotou nehľadí dcéra tejto rodiny,
krás mojich moja Marína! keď má porodiť šuhaja?

A čo je mladosť? – Dvadsaťpäť rokov? Ako by Detva obrov nemala! -
Ružových tvárí hľaď jará? Mať zrodila v poli syna,
Či údov sila? Či strmosť krokov? trávovú plachtu porozvíjala,
Toto sa všetko zastará! z buka na buk ju pripína;
Mladosť je túžba živá po kráse, prvý raz oči šuhaj roztvorí,
je hlas nebeský v zemskom ohlase, čo vidí? – výsosť Poľany hory
je nepokoj duší svätý, a opachy nezvratných skál;
je tá mohutnosť, čo slávu hľadá, a spustí zraky prvé v doliny,
je kvetín lásky rajská záhrada, čo vidí? – hory zázračné stíny
je anjel v prachu zaviaty. a prekrásnu slovenskú diaľ.



báseň Nehaňte ľud môj
-vyjadril tu vieru v budúcnosť Slovenska a chcel ňou posilniť vlastenecké povedomie

básnická skladba Detvan
Téma: Autor v nej ospevuje slovenský ľud a prírodu. Vyzdvyhuje ľud, jeho zdravý základ, silu, dobré vlastnosti a obdivuje ľudovú kultúru, hrdosť a sebavedomie detvianskych ľudí.
Idea: Autor chcel poukázať na národnú a sociálnu problematiku. Oslava slovenského národa a vlastenectvo, láska k rodnému kraju.
Charakteristika postáv
Martin – je v ňom zobrazená pracovitosť, je to dedinský mládenec, ľúbiaci spravodlivý, čestný, priamy
Elena – Martinova milá, veselá, verná, oddaná

Stručný dej
1. Martin – Martin načúva spevu prírody a spevu svojej matky. V zápätí sa ocitá na lúke pri dievčinách, medzi ktorými je aj Elena. Dievčatám sa hneď zapáči. Potom jeho kroky vedú k hore, kde zbadá krúžiť sokola, ktorý chce uloviť zajaca. Martin neváha a zabije sokola valaškou. Vyčíta sokolovi, že sa pustil do zajaca, keď on je slabý a bezmocný. Potom sa usadil v machu a hrá na fujare až zaspí. Zo spánku ho zobudia šuhaji, ktorého volajú zo sebou do hôr. Martin sa musí rozhodnúť medzi milovaným domovom a družinou. Zvolí si družinu. Spev je aj oslavou krás podpolianskej prírody s dôrazom na zrastenosť ľudu s prírodou.
2. Družina – Sedem mládencov sedí pri ohni a zabáva sa, zatiaľ čo doma sa o Martina strachujú. Chlapci našli v hore dievča a chcú ho zobrať so sebou do hôr. Martin v nej spozná Elenu, ktorá ho išla hľadať. Zachráni ju, ale pritom zabije jedného zo zbojníkov. S Elenou sa dohodne, že sa stretnú na Slatinskom jarmoku. V speve sú úvahy o ľudovom umení a viere v budúcnosť slovenského ľudu.
3. Slatinský jaromok - Naň sa ide pozrieť aj kráľ Matiáš so sprievodom. Tu sa Martin kráľovi priznáva, že zabil jeho sokola a zbojníka a vysvetlil mu prečo to urobil. Kráľ ho pochváli a daruje mu jedného z kráľovských koní. Martin sa kráľovi zapáči, objavuje v ňom statočného človeka.
4. Vohľady – Elena sedí na podstienke a čaká na Martina. Prichádza k nej kráľ preoblečený a nahovára si ju. Ona ho odmietne, poprosí ju, aby mu zaspievala a zahrala na drumbli, on jej za to daruje prsteň. Elena je tu vykreslená ako hrdé dievča, oddané a verné svojmu milému.
5. Lapačka – Martina prišli verbovať do pluku, on sa lúči s rodičmi a odchádza ku kráľovi. Sľubuje mu poslušnosť a vernosť, ak mu nevezmú to čo mu je milé: valašku, kroj, fujaru a vrkoče.

Kráľ mu to sľúbil a Martin odchádza do kráľovského čierneho pluku.
Záver
-romantická skladba; lyricko-epická Martin + Elena kráľ Matiáš
-charakter postáv láska, príroda
-sen skutočnosť ľudové postavy pánsky svet
-konflikt, rozpor postáv
-morálne vlastnosti:odvaha, vernosť, kladné kladná
spravodlivosť
-10-veršové strofy ideálne vzory

Medzivojnová literatúra
Jozef Cíger Hronský
-je predstaviteľom sociálno-psychologického realizmu
 sústredil sa na človek a jeho vnútorné prežívanie problémov
román Jozef Mak
typ románu: socilány všíma si najjednoduchších ľudí na dedine
psychologický zameriava sa na duchovný svet postáv
expresívny výrazne zobrazuje jednotlivé postavy u ktorých sú zdôrazňované ich vlastnosti, používal citovo-zafarbené slová
fatalistický osudovosť – príjimajú osud tak ako prichádza, nesnažia sa na svojom živote nič zmeniť, nebúria sa proti osudu
symbolistický symbolika mena, farieb, kresťanstva
realistický
Obdobie: prelom 19-20 storočia
Prostredie: dedina Hudákovo
Téma: Život obyčajných ľudí na dedine. Život dediny zobrazil cez život Jozefa Maka – zobrazuje ho do jeho 30 rokov.
Idea: Autor chcel vyjadriť, že človek by sa nemal poddávať svojmu osudu ale mal by s ním zápasiť. Autor cez tento zápas vyjadril malosť a zanedbateľnosť človeka. Kritika pomerov 1. ČSR.

Jozef Mak  je prostý dedinský človek, má ťažké detstvo, pretože sa narodil ako nemanželské dieťa, ktorého nik nečakal. Mal rád prírodu a zvieratá, v živote mal samé prekážky. Prežíval svoje lásky aj trápenia. Už pri narodení mu bolo prisúdené v živote trpieť. Mal staršieho brata Jana, ktorý sa za neho hanbil a často ho bil. Jozef musel ťažko pracovať a často odchádzal do hôr pásť dobytok.

Dvojpólovosť postáv v románe (vzťah J. M. k štyrom ženám v jeho živote)
Jozef  matka Eva
 mal ju rád – starala sa o neho, bránila ho pred Janom, dávala ho do služby
 hanbil sa za ňu - pretože sa jej narodil ako nemanželské dieťa
- nepovedala mu kto je jeho otcom
- bola slobodnou matkou (nedokázala sa ubrániť pred Meľošom, ktorý ju znásilnil)


Jozef  krstná mať Hana Meľošová
 chodil sa k nej spovedať
 zabudla na neho pri narodení keď mu doniesla iba polovičné dobrodenie -zabudla na chlieb, ktorý je symbolom šťastia. V zápätí si to aj vyčítala, lebo krsňa ju môže prekliať ak nebude mať v živote šťastie.

Do vienka nedostal nič, len svoje ukrižované ruky .
 Jozef sa pomstil krstnej mame, zato, že na neho zabudla pri narodení tým, keď ona zomrela vyrobil jej malú rakvu čo mu nevedel odpustiť Meľoš
Jozef  Maruša Meľošová
 miluje ju, stretával sa s ňou a plánovali si spoločnú budúcnosť
 jeho láska postupne prechádza do nenávisti – Maruša ho 2-krát zradila
-vydala sa za Jana, zradila ho fyzickou krásou
-utopila sa pri praní prádla (Maruša stále ľúbi Joža a s Janom je nešťastná)
Jozef  Jula Petrisová
 vzal si ju zo súcitu, mala postihnutú ruku
 mal ju rád, len jej to nevedel povedať, Jula pri pôrode zomiera

Symbolika farieb -biela symbol smrti
-červená symbol lásky
Symbolika kresťanstva - Kristus chodil po dedinách, a keď prišiel k nemu, už mu nič neostalo, tak mu da len ukrižované ruky  symbol utrpenia
- jeho matka bola symbolom Márie  Mária s deravými lícami, jeho matka bola ustarostená, stará, nemohúca, odsúdená na zánik
Symbolika mena - v tomto diele autor opisuje osudy života Jozefa Maka ako „človeka milión“  obyčajný človek utrpenie a krivdu príjme ľahšie, pretože je na ňu zvyknutý a nečaká od života viac. Takých ľudí ako je hlavný hrdina žije na svete mnoho, preto používa prirovnanie „človek milión“. Títo ľudia sú fatalistami, príjimajú osud tak ako prichádza a nesnažia sa na svojom živote nič zmeniť, nebúria sa proti osudu

román Pisár Gráč
- román je považovaný za moderný a experiment
- hl. postava je Jozef Gráč – úradník
- cez jeho problémy autor poukázal na vtedajšiu dobu
- celý román je založený na fiktívnych dialógoch, ktoré hrdina vedie s mŕtvym cez listy, ktoré mu píše
- autor hrdinu zachytáva ako účastníka 1. sv. vojny a jeho vyrovnávanie sa so životom po jej skončení
- autor prirovnáva život k cirkusu
- na jednej strane nachádzame vynikajúce výkony
- na druhej strane nachádzame násilie, utrpenie až smrť
- mierový život a vojnu zobrazil v podobe bieleho koňa
- svoj pokoj a návrat do povojnového života nájde v láske, ktorú prežíva k Jane
- román je zvláštny, pretože obsahuje veľa fantázie, veľa dohadov, záhad tak ako to je aj v bežnom živote

Súčasná slovnenská literatúra
Milan Lasica
- rodák z Pliešoviec
Autorské divadlá – boli to divadlá malých javiskových foriem 1 až 2 herci, jednoduchá scéna, bez kostýmov, používala sa scénka využíval sa kabaret a skeč
(kabaret = zábavný satirický program z tanečným a hudobným vystúpením, ktorý je spojený so sprievodným slovom.
skeč = krátke, niekoľko minútové vystúpenie ktoré vyúsťuje do nečakanej pointy – myšlienky)
Divadlo L+S
Vzniklo v 60. rokoch v Divadle na Korze vo februári 68. sa konalo
SOIREE (večerné stretnutie) kde vystupovali Zora Kolinská a Ivan Krajíček
- kritika vtedajšieho socializmu, morálne problémy ľudí, vtedajšie politické problémy
- na začiatku si Lasica spomína na svoje detstvo a štúdium
- režim nemal rád vzdelaných a múdrych ľudí
- absurdnosť a nezmyselnosť konania v tej dobe (pretvárka a klamstvo)
- na obrazné vypovedanie im poslúžili autori z minulosti
(Shakespeare - Hamlet - renesančný hrdina, Puškin – E.Onegin – zbytočný človek)
- moc sa dosahovala aj udržiavala násilím
- moc udržiavala ľudí v strachu a sama sa bála
- v texte využívali veľa expresívnych prvkov a do histórie vsúvali súčasné slová
- v 70. rokoch bolo Divadlo na Korze a Lasicova a Satinského tvorba zakázaná = roky normalizácie
- vrátili sa v 80. rokoch a začali tvoriť





Informačný slohový postup
- stručné údaje (fakty)
otázky : kto?, čo?, kedy?, kde?, ako?, prečo?
útvary : správa, oznámenie – druhy (hovorov., admin., public.

Štýlu)
bežné rozhovory (komunikácia)

- informácia – oznam, údaj, fakt
- informatika – vedný odbor zaoberá sa vznikom, získavaním, triedením spracúvaním informácii
- informačné pramene – primárny – prvotný nespracovaný (excerpčné lístky)
- sekundárny – spracované (katalóg – menný, vecný -
podľa názvov diel kat.lístky –excerp.l.
- terciárny – bibliografia- zoznam liter. (autor a dielo)
- rešerš – súhrn zákl. poznatkov o téme

Téza – hlavná ucelená myšlienky textu. (ucelené rozsiahlejšie vety osnovy)
Osnova – stručný záznam textu v jednotlivých bodoch a heslách
prehľadná, použ. označovanie písmenami a číslami
(vedecká a klasická)
Konspekt – skrátený záznam hl. myšlienok textu zo zachovaním logickej štru-
ktúry textu, neucelené vety (výťah)
Index – register dôležitých mien a odborných termínov
Resumé – stručný cudzojazyčný obsah
Anotácia – stručná správa, info. o určitej
Ihnátková, N. : Slovenský jazyk 1.-2. Ročník. Bratislava : Slovenské padagogické nakladateľstvo, 1984, s. 5.