Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Heinrich Heine - Život a tvorba
Dátum pridania: | 17.05.2004 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | iro | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 076 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 4 |
Priemerná známka: | 2.94 | Rýchle čítanie: | 6m 40s |
Pomalé čítanie: | 10m 0s |
Mieša doteraz všetky prvky Heineho poézie: túžbu, hnev, vtip, irónia, lamentácia. Na priek tejto odchýlke sa Heine neodkláňa k politickej poézii. Bol to len malý úder voči nepriazni vladárov. V nasledujúcej zbierke Romancero spája politiku, erotiku a romantiku za vzniku úžasnej kombinácie- politickej lyriky.
Od roku 1831 autor žije v exile v Paríži, kam sa musel uchýliť z Nemecka. Svoj pohľad od Nemecka však nikdy neodvrátil. Aj keď našiel u Francúzov lepšie pochopenie, stal sa svetoznámym autorom, nikdy neprestával útočiť a ostro kritizovať samotné Prusko prostredníctvom poézie. Zakladal si na vymanení Nemecka spod tvrdej ruky Pruska a sám žialil nad budúcnosťou Nemecka. Bol vlastencom, pretože sa snažil hájiť slobodu ľudí a voľnosť myslenia, upriamený hlavne na budúcnosť. V závere Zimnej rozprávky predpovedal vznik nacistickej tretej ríše, čo ho najväčšmi zarmucovalo.
Heine zhrnul svoju poéziu do troch hlavných kníh; roku 1827 vyšla Kniha piesní, neuveriteľne populárna, ktorej verše utkvievajú v pamätiach miliónov. Pre svoju romantickú jednoduchosť a plnosť snových obrazov. Zakončená je cyklom Severné more, ktorého novátorstvo a piesňový prienik predchádza menšej popularite.
Roku 1844 vychádza zbierka Rozličné. Nie je však kompozične jednotná, lež je to súbor básní, ktorý pod jednu strechu vkladá ľúbostnú klasiku a erotickú lyriku.
Nasleduje jeho tretia veľká zbierka Romancero z roku 1851. Jej skladba je prepracovaná, tvorí vrchol Heineho kompozičného umenia. Okrem kompozície definitívne zahŕňa všetky Heineho básnické pokusy, úspešné či neúspešné. Nájdeme tu prechod od rozmarnosti k tragédií v Históriách, Lamentácie, cyklus Lazar, vyplnený kontrastmi a napokon Hebrejské melódie, tri rozsiahle skladby hovoriace o autorovej celoživotnej traume zo židovstva. Množstvo použitých prostriedkov vyvoláva pocit nepriehľadna, avšak v hlbšom zamyslení možno nájsť presné pravidlá, kde sa strieda kontrast, filozofia a sen.
Heinrich Heine krátko pred smrťou pocíti poslednú veľkú lásku k Elise Krientzovej. Krátko nato, 17. februára 1856 na Avenue Matignon v Paríži umiera. Pohreb sa konal 20. februára na cintoríne v Montmartre.
Zdroje: Heinrich Heine Lorelei