Heine sa narodil 13. decembra roku 1797 v Dusseldorfe, kde sedem rokov navštevoval miestne gymnázium. Je treba pripomenúť že sa narodil do ponurého obdobia útlaku Nemcov v Porýní. Zažil geto, v ktorom boli ľudia nútení žiť na úrovni stredoveku. Práve tu sa začínajú vytvárať jeho pocity osamelosti a vydedenectva, ktoré sa s predlžujúcim časom prehlbovali.
Oslobodenie nastalo počas francúzskej okupácie. Napoleonove revolučné vojská pritiahli do Nemecka roku 1811 a priniesli oslobodenie z tvrdého otroctva. Padlo Heineho geto, spolu so svojimi spoluobčanmi prežil vzkriesenie rodného mesta, zmŕtvychvstanie seba samého. Práve v tomto období ho začali priťahovať iné skupiny vydedencov, ktorí zdieľali podobné pocity. Boli to rodiny katov, ako jedny z mnohých. Tu Heine zahorel prvou láskou ku katovej dcére, hrdzavej Jozefe. Práve jej zásluhou sa do jeho poézie dostali nielen katovské motívy, ale aj množstvo ľudových rozprávok, vzťah k žene či k revolúcii.

,, Napriek tomu meču kata, ktorý sťal už stovky biednych hriešnikov, napriek potupe, aká sa spája s akýmkoľvek dotykom s nepoctivým rodom, bozkával som krásnu katovu dcéru. Bozkával som ju nie iba z nežnej náklonnosti, ale aj preto ,aby som sa vysmial starej spoločnosti a všetkým jej starým a temným predsudkom, a v tej chvíli zahoreli vo mne po prvý raz dva plamene, ktoré mi v živote žiarili aj ďalej; láska ku krásnym ženám a láska k francúzskej revolúcií.“

Prvého odmietnutia sa básnik dočkal od svojej sesternice Amálie. Trauma z tejto udalosti ho podnietila k ľahostajnosti voči všetkým ostatným ženám ktoré kedy stretol, z nich najväčšiu stopu zanechala Amália. Jeho stav sa plne odzrkadlil v tvorbe. Ľúbostná poézia je napísaná v kontrastoch, kde každý verš akoby si sám kládol odpor. Píše otvorenú erotickú poéziu, jeho verše sú plné túžby, túžby po živote či po pokojnom odpočinku, v radostiach vyjadruje rezignáciu. Jeho stav tu bol veľmi zložitý, akoby sám stál na dvoch brehoch rieky, nemohúci ju prekročiť.

,, Lesk i bôľ, sen i rozvrat, hudbu i disharmóniu, túžbu i krutosť, mlčanie i rev, cudnosť aj exhibicionizmus jeho protirečivej, zložitej, sociálno revolučnej a netýkavkovite intímnej, ubolenej, senzitívnej lyrickej duše.“

Z tohto stavu vzišli zbierky rozličné a Nové básne.
Heine študuje právo, ktoré však nenávidí.