Nosili jednotné uniformy hnedej farby, pre ktoré si neskôr vyslúžili pomenovanie „hnedé košele“, alebo „hnedá zberba“.
Remarque si v tom čase užíval kozmopolitný život Berlína, kde sa zoznámil s Ilze Juta Zambonou, ktorá sa začiatkom februára '27 stala jeho manželkou. V zime roku 1928 začal uverejňovať v novinách Vossische Zeitung svoje svedectvo o prvej svetovej vojne. Román s názvom Na západe nič nové sa stal populárnym natoľko, že sa o rok nato dočkal aj knižného vydania. Príbeh mladého Paula Bäumera čitateľov šokoval realistickým zobrazením vojny, pričom vyvrátil akékoľvek ilúzie o vojnovom hrdinstve. Stal sa trhákom a preslávil Remarqua po celom svete, čoho dôkazom bolo aj navrhnutie na Nobelovu cenu za literatúru v septembri 1929. Hoci jeho kariéra závratne stúpala, jeho prvé manželstvo dlho nevydržalo. V januári 1930 sa s Ilse rozviedol. V apríli toho istého roku mal premiéru film All quiet on the western front od režiséra Lewisa Milestonea, ktorý bol nakrútený na motívy Remarquovho slávneho románu. Nemeckú premiéru filmu v Berlíne však narušili nacisti pod vedením budúceho ministra propagandy Josepha Goebbelsa. V roku 1931 opustil Remarque Nemecko a usadil sa vo Švajčiarsku v akejsi obave budúceho prenasledovania. Vydal ďalší román z vojnového prostredia Cesta späť (1931), v ktorom opísal návrat vojakov z frontu a ich začlenenie sa so spoločnosti. Za peniaze z predaja kníh a filmu si kúpil luxusnú vilu “Casa Monte Tabor” v Porto Ronco na Lago Maggiore (Tessin, Švajčiarsko), kde neskôr poskytoval úkryt nemeckým emigrantom utekajúcim pred nacistami. Remarquove obavy sa ukázali ako opodstatnené; dva roky po jeho odchode vyhrali nacisti parlamentné voľby na celej čiare. Staručký prezident Hindenburg, hoci nerád, vymenoval Hitlera novým kancelárom Nemecka. Bol to začiatok konca Weimarskej republiky. Nacistom sa síce podarilo „zázračným“ spôsobom stabilizovať ekonomiku a dať ľuďom prácu a šancu na slušný život, ale popri tom začali podnikať kroky na odstránenie židovstva a stavať prvé koncentračné tábori. Po Hindenburgovej smrti už Hitlerovi nič nebránilo prevziať vedenie Tretej ríše do svojích rúk a naplno rozbehnúť nacistickú politiku. Začal pripravovať Nemecko na „totálnu“ vojnu, ktorú naplánoval na rok 1945.
V marci 1933 nacistický minister propagandy Joseph Goebbels verejne vyhlásil, že je potrebné zjednotiť kultúru a politiku. Už v septembri toho istého roku zriadil novú Ríšsku kultúrnu komoru, do ktorej sa museli prihlásiť všetci nemecký umelci, pokiaľ chceli aj naďalej pracovať. Goebbelsove úsilie dostať pod kontrolu kultúrny svet podporil aj hlavný ideológ NSDAP Alfred Rosenberg, ktorý zaviedol vytváranie tzv.