čiernych listín, pálenie zakázaných kníh a odstraňovanie všetkého nevyhovujúceho z muzeálnych zbierok. Nič nevystihuje vzťah nacistov ku kultúre lepšie, ako už spomínané verejné pálenie kníh. Horlivými uskutočniteľmi Goebbelsových plánov sa stala Nemecká študentská únia vrúcne podporovaná samotným ministrom propagandy. Mladí študenti a akademici sa doslova predbiehali v pridávaní nových kníh, časopisov, novín a letákov určených na spálenie. V jedinom dni 11. mája 1933 skončilo na hranici 200.000 kníh. Okrem známych židovských autorov ako Karol Marx, Sigmund Freud, Albert Einstein, Kurt Tucholsky, Heinrich Heine a Lev Trocký sa v plameňoch ocitli aj „nežidia“ Thomas Mann, Bertold Brecht, Erich Kästner, H. G. Wells a tiež Erich Maria Remarque. 4. júla 1938 bol zbavený nemeckého občianstva a označený ako „nepriateľ režimu“. 1. septembra 1939 Hitler vydal rozkaz zaútočiť na Poľsko. Británia a Francúzsko však nezostali ľahostajnými, ako to bolo v prípade obsadenia Československa. O dva dni neskôr vyhlásili Nemecku vojnu. Hitlerova „totálna“ vojna sa začala, ale o šesť rokov skôr než plánoval. Nemecko ešte nebolo pripravené, napriek tomu žalo jeden vojenský úspech za druhým a zakrátko nebolo v Európe bezpečného miesta. Remarque bol nútený opustiť aj neutrálne Švajčiarsko a v roku 1939 sa vydal na cestu do Ameriky. Z tohoto obdobia pochádzajú romány z emigrantského prostredia Miluj blížneho svojho (1941) a Víťazný oblúk (1945). Remarquova sestra Elfrieda sa však prenasledovaniu nevyhla. „Tvoj brat nám možno unikol, ale tebe sa to nepodarí,“ vyhlásil Roland Freisler, predseda občianskeho súdu a zúrivý nacista, ktorý ju obvinil zo zločinov proti Hitlerovi a jeho režimu a odsúdil na trest smrti. V roku 1943 bola popravená v Berlíne. Freisler vošiel neskôr do dejín, keď predsedal súdu so spiklencami, ktorí 20. júla 1944 spáchali neúspešný atentát na Hitlera. Remarque sa usadil v New Yorku, kde sa začlenil do emigrantskej komunity a kde prečkal vojnu. Americké štátne občianstvo získal v roku 1947. Po skončení vojny žil striedavo v Amerike a Švajčiarsku. Venoval sa písaniu kníh a užíval si peniaze, ktoré získal na filmových verziách jeho románov. V máji 1948 po deviatich rokoch exilu opäť navštívil Nemecko. Spomienke na svoju sestru venoval román Iskra života (1952), ktorý sa odohráva v prostredí koncentračného tábora. K ďalším významným dielam tohoto obdobia patrí aj Čas žitia, čas umierania (1954) a Čierny obelisk (1956). 25.