V kanonickej vizitácii z roku 1782, teda keď mal 32 rokov, charakterizuje ho cirkevný predstaviteľ takto: „Je vysokej postavy, chudý, v tvári červený, silných pŕs, silného temperamentu, ducha skromného, vo veľkej úcte farníkov i cudzích; fúzy nemá, nefajčí, zbraň nenosí, víno pije iba občas, nie je oddaný ani výletom, ani poľovačkám...riadne si koná dušpastierske povinnosti...nieto uňho závady, pre ktorú by mal byť odstránený z prítomného úradu. Pod jeho správou ľud neostal vo sviatok bez božích úkonov; nemárni majetok kostola.“(Žatkuliak, J. G.: Ľudovýchovný pracovník Juraj Fándly, str. 28, 29.) Michal Chrastek , opierajúc sa o podobné pramene dotvára tento obraz hovoriac, že je to „muž sličnej, vyššej postavy, príjemného vzhľadu, vysokého otvoreného čela, bystrozraký, vtipný, v prácach literárnych usilovný, neúnavný; blaho rodu svojho vrúcne milujúci; kňaz horlivý a príkladný, muž, ako ho i matrika zomrelých farnosti ompitálskej menuje, vpravde apoštolský.“ (Žatkuliak, J. G.: Ľudovýchovný pracovník Juraj Fándly, str. 29.) Už spomínaná kanonická vizitácia je dokladom i o Fándlyho jazykových znalostiach: „Ako materinský jazyk ovláda slovenčinu, v tomto jazyku aj káže. Dobre ovláda nemčinu, takže môže kázať aj po nemecky. Po maďarsky vie viac ako priemerne. V tomto jazyku, podobne ako v predchádzajúcom, spovedá a v oboch môže aj kázať.“ (Považan, Michal: Bernolák a bernolákovci, str. 171.)
Dôležitým medzníkom v živote Fándlyho bolo nadviazanie kontaktu so skupinou slovenskej vlasteneckej mládeže v bratislavskom generálnom seminári na čele s Antonom Bernolákom v r. 1787-1788 , ktorá práve v tom čase kodifikovala prvý spisovný slovenský jazyk. Práve spomedzi nich vyšla myšlienka, aby napísal a vydal pre nich knihu, ktorá by sa dotkla vtedy aktuálnej témy - rušenia žobravých reholí. Fándly sa návrhu seminaristov chytil a napísal rukopis Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních aj o včúlajších premenách rehoľníckich. Seminaristi toto dielo jazykovo upravili podľa pravopisných pravidiel novouzákonenej bernolákovčiny, keďže Fándly ešte príliš podliehal vplyvu svojho nárečia. V januári 1789 prvé dva zväzky Dúvernej zmlúvy aj vlastným nákladom vydali. Bolo to prvé väčšie dielo písané a vydané v bernolákovčine. Fándlyho kniha, v ktorej ostro kritizuje žobravé rehole a tým zneužívanie náboženstva v prospech záhaľčivých mníchov, vyvolala prudkú polemiku. V septembri 1789 vyšiel anonymný pamflet Odporné smluvání medzi rozumným mníchem a sprostým ďáblem o mníchoch a rehoľníkoch složené, ktorého autorom bol pravdepodobne nejaký mních. Vzápätí vyšiel ďalší anonymný pamflet proti nemu Anti-Fándly, aneb dúverné zmlúvaní madzi Theodulusem, tretího františkánuv bosákem, a Jurem Fándlym, naháckym farárem, o a proti jeho Dúvernej zmlúve mezi mníchem a ďáblem. Ako sa neskôr zistilo, hlavným iniciátorom tohto pamfletu bol dolnodubovský farár Jozef Ignác Bajza.